Po skvelom čase strávenom s mojou dlhoročnou priateľkou, s ktorou sme si toho spolu už celkom dosť zažili, som sa už po tme vracala na internát. Potichu som otvorila dvere, hoci som videla, že sa v izbe svieti. Nechcela som novú neznámu vystrašiť.
No v momente ako sa otočila, som zistila, že až taká neznáma nie je. A ona to zistila tiež. S veľkým úsmevom vstala a objala ma, „Aly..."
„Sam...Tak teba som tu teda naozaj nečakala"
„Ani ja teba, ale ako som ti povedala vtedy na festivale, keď sa máme stretnúť tak sa stretneme. Pamätáš si na to?" spýtala sa a posadila sa na posteľ.
„Jasné, že pamätám, na pekné veci sa nezabúda. Tak teda...hm...vitaj v prekrásnom apartmáne číslo 318, veríme, že sa tu budete cítiť výborne," zahlásila som so smiechom.
A tak sa začal náš rozhovor, ktorý trval skoro až do rána. Zistila som, že sa rozhodla študovať históriu a fakultu má neďaleko mojej. Tešila som sa, ani si neviete predstaviť ako veľmi. Myslela som si, že ju už nikdy nestretnem a ona je zrazu akoby zázrakom tu. A tak skoro sa odísť nechystá.
