Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Som CHRISTINNE

Som Christinne Lindsová. Obyčajné dievča z obyčajného sveta, ktoré ignoruje obyčajných ľudí v obyčajnom živote. Mám sedemnásť rokov a mám dlhé fialové vlasy s bielymi končekmi. Nemám žiadnych kamarátov, pretože som podľa iných ľudí moc divná, ale nevadí mi to. Som celkom pozitívne naladená a tichá. Ako ste si isto všimli, mám zvláštne meno. Vybrala mi ho mama, pretože ma chcela odlíšiť od ostatných, no ja si myslím, že to mi ide dobre aj bez toho mena. Vôbec sa nerozprávam s ľuďmi, pretože sa rada ponáram do sveta kníh. Kto by si to kedy pomyslel. Možno som na pohľad dievča, ktoré vo vás vyvolá pocit, že táto sa knihy nikdy ani len nedotkla, ale práve naopak - dotkla a dotýkam sa ich každý deň! Najradšej mám fantasy žáner kníh, ale ani tú romantiku neodmietnem.

Väčšinou si obliekam čierne veci a mojou najobľúbenejšou farbou je tmavo fialová. Samozrejme že fialová, keďže aj vlasy mám fialové. Oči mám prenikavo modré. Nieje to taká tmavá modrá farba, ale práveže svetlá. Ale nie taká, že by som svietila. To nie. Pochádzam s veľkej dediny zvanej Vialsna. Napriek tomu, že je veľká ju skoro nikto nepozná. Ale to nieje podstatné.

Mám o päť rokov mladšiu sestru, čiže si viete predstaviť aká je šialená, keď má dvanásť. Vlasy si nefarbí ako ja. Len nedávno som sa rozhodla, že si dám na hlavu fialovú. Moja pôvodná farba je blond, ale ja ju neznášam. Blond a modré oči.. Všetci by si mysleli, že po ulici chodí nejaká barbie. Síce to bola špinavá blond, čiže v podstate hnedá, ako som to nazývala ja, pretože sa mi nepáčilo, keď mi povedali, že ich mám blond. Aj keď hnedá to nebola, ale aj tak. Vždy som chcela skúsiť moju farbu a navyše teraz vyzerám oveľa lepšie. V tejto farbe mi moje oči oveľa lepšie vyniknú. Moja sestra má tiež moje oči. Vlastne ich máme po ocovi, pretože mama má hnedé. Ale jej vlasy sú blond. Zato oco má hnedé vlasy. Čiže toľko ku kombinácii. Ja a moja sestra sa dosť podobáme. Teda najmä tými očami. Teraz už ani nie, ako som sa dala prefarbiť. A ona má stále plavé vlasy.

,,Christine ponáhľaj sa.. Už ideme!" Kričala na mňa mama z dola. Máme jednoposchodový dom. Ideme spolu do kina. Na nejaký akčný film. Vôbec niesom na akčné filmy. Mám skôr rada fantasy, alebo nejaké rozprávky. Človek si povie, že keď má sedemnásť už asi rozprávky nebude pozerať. Práve naopak. Milujem ich a asi aj navždy budem.

,,Už idem mami!" Odkričala som jej a rýchlo som si pred zrkadlom v kúpeľni upravila vlasy. Nevedela som, či si mám urobiť cop alebo ich nechať rozpustené, tak som to pre istotu skombinovala. Vrchné vlasy som si dala do copu a tie spodné som nechala rozpustené.

,,Christinne! Čo tam rodíš? Nemáme celý deň!" Búchala mi na dvere sestra. No hej. Je na mňa trochu zlá, ale beriem to tak, že s ňou trieska puberta. Ja som k nej práveže vždy dobrá. Ona je jednoducho taký diabol v tejto rodine. Občas mi aj ničí moje veci. Neviem prečo, vždy jej odpustím. Však je to moja malá sestrička.

,,Už idem Coleslie len pokoj!" Áno moja sestra sa volá Coleslie. Nič moc, ale moja mama je dosť šialená, čo sa tých mien týka. Šťastie, že keď mne dávala meno, keď som sa narodila ju ešte držal otec na uzde. O päť rokov neskôr, keď sa narodila Coleslie tam otec nestihol dôjsť včas. No a tak to potom dopadlo. Mimochodom je to celkom vtipné, lebo. Moja mama sa volá Clarissa, čo je normálne. Otec sa volá Vincent. Tiež normálne. Len ja a sestra máme divné mená. Aj keď moje by nebolo divné, keby sa to nepísalo tak divne, čiže myslím, že je na tom najhoršie Coleslie.

,,Ak sa takto dlho upravuješ len keď ideme do kina neviem si predstaviť, čo by si robila keby si mala chalana!" Zakričala a buchla do dverí. Potom odcupitala dole schodmi za rodičmi. Prevrátila som nad jej slovami oči. Áno. Coleslie sa rada vychvaľuje, pretože ja som ešte s nikým nikdy nechodila, ale ona je ZADANÁ. A pozor má dvanásť, takže to bude 'vážny vzťah', ktorý vydrží dokonca života. Nemôžem uveriť, že je tak naivná. No nevadí. Aj tak to je len detská láska. Ja si radšej počkám na pána správňaka, ktorý bude ten pravý. Nuž čo. Šťastné konce nie sú nemožné! Rýchlo som vyvalila dvere a bežala dole za nimi.

,,Prepáčte, prepáčte.. Už som tu" Rozdýchavala som schody a pozerala na konečne spokojnú rodinku.

,,No to trvalo" Zasmial sa otec a ja som sa len usmiala. Vyšli sme von. Mama zamkla dom a otec naštartoval auto. Sadla som si na miesto, kde vždy sedím. Vzadu boli len dve miesta kde sa dali sedieť.. Z troch. Pretože jedno miesto pri druhom okne bolo zapratané. Presnejšie tam bol nejaký vozík.. Pre moju babku. Takže som si rýchlo sadla k voľnému oknu nech nemusím sedieť v strede.

,,Christinne vypadni! Tam sedím ja!" Povedala Coleslie hneď ako došla k autu.

Preložila som si ruky cez seba a zdvihla hrdo hlavu,,Ja tu chcem dnes sedieť. Je to moje miesto, keď ma mama vozí do školy, takže si sadni vedľa mňa. Kľudne prejdi" Ukázala som na voľné miesto v strede. Ona si len odfrkla.

,,Tak tým pádom, ak tu vraj sedíš stále tak by si tam konečne mohla pustiť mňa!" Zdvihla obočie a založila si ruky. Vzdychla som si. Jej je zbytočné odporovať. Aj tak tá malá vždy dosiahne to čo chce. Posunula som sa ďalej o jedno miesto, čiže som sedela v strede. Coleslie si sadla na, predtým moje, miesto a mama už sedela vpredu vedľa otca. Vyrazili sme do toho kina.

Film bol presne aký som čakala - nudný a trafený. Však preboha. Tí ľudia dokážu snáď lietať? Vždy keď bojujú niekto lieta. Pff. Strelené. No ale hlavne, že sa to im páčilo. Aj keď Coleslie celý film prespala, pretože chúďa zistila, že tam sú mobily zakázané.

Išli sme domov. Všetci unavený, z neznámeho dôvodu, sme si išli ľahnúť. Však už bol večer. Všetci už spali, ale ja som nemohla. Ja som unavená nebola. Rýchlo som si zo stolíka vzala knihu a zapla som si malú lampu pri stolíku, ktorá mi krásne ožarovala písmenká. Už sa blížim ku koncu knihy.. Momentálne čítam 'Lost in Fantasy'. Je to veľmi zaujímavé a sú tam bytosti, ktoré sú úplne vymyslené, no sú tam aj také, ktoré sú populárne vo fantasy knihách a príbehoch. Ako napríklad čarodejníci, upíri, vlkodlaci, leviathani, obri a podobne.., ale nájdu sa tam aj nejaké dobré stvorenia, ako napríklad víly, škriatkovia, kentauri.. Ale to len menšina z nich sú dobrý v tejto knihe. Keď som konečne dočítala knižku, boli už 4 hodiny ráno. Och môj bože! Ani som si neuvedomila, že to trvalo tak dlho. Rýchlo som odložila knižku späť na stolík. Zhasla som a pohodlnejšie si ľahla až kým som aj zaspala. Sníval sa mi prapodivný a možno až príliš reálny sen....