Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Nedobrovoľný Ochranca

Pozerala som mu do očí a srdce mi bilo ako splašené. On ma zabije.. Určite.. A to pred Violou a Grienom.. ,,Robbie. Nepočul si? Odlož to!" Zakričal Grien. Robbie, keďže som nedávno zistila, že sa tak volá jeho dýku odložil spať do púzdra a kráčal ku dverám von. ,,Asi budeme spolu zdieľať izbu" Povedal milšie na mňa.. Stále som pozorovala, každý jeho pohyb, neverila som mu. Ako by som aj mohla.

,,Budeme?" Spýtala som sa prekvapene. On sa na mňa otočil a usmial sa. ,,Poď von! Porozprávame sa" Povedal a ja som sa ani neviem ako, nejak pohla vpred. Jednoducho moje nohy kráčali samé od seba. Bola som príliš zvedavá, čo chce, ale na druhú stranu som sa mierne bála. Ideme von tam kde budeme sami. A nemyslím, že to musím viac objasniť. Vyšli sme von a on vošiel viac do lesa. Nešiel ďaleko, len tam kam svietil mesiac, kúsok od chaty. Na chvíľu som zastavila a pozrela som na mesiac, nadýchla som sa a vydýchla ako som sa snažila upokojiť si srdce. Podišla som k nemu. ,,Čo chceš?" Mračila som sa naňho, ale držala som si pre istotu odstup pár metrov. Bol mi otočený chrbtom a pozeral sa dole.

,,Nechcem sklamať Griena a Violu, ale ty... Votrelec.." Zaškrípal zubami.,,Musíš umrieť." Otočil sa a kráčal ku mne. ,,Po-povedal si, že spolu budeme zdieľať izbu!" Povedala som a cúvala som pred ním. Pozrela som na chatu, mala by som bežať naspäť, tam budem v bezpečí..

,,Áno. Aby si Viola a Grien mysleli, že spolu budeme vychádzať." Slabo sa zasmial. ,,Poviem im, že sme išli von sa prejsť a porozprávať a tu ťa zrazu niekto chytil a zabil skôr ako som stihol zasiahnuť" Zatváril sa smutne a pomaly išiel oproti mne, ja som zas cúvala aby som medzi nami udržala vzdialenosť, no v tom som narazila na strom. Niet kam úniku. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude ako som sa bála, čo teraz nastane. Robbie podišiel ku mne, vytiahol svoju dýku a usmial sa. Dýka sa zaleskla pod mesiacom, už som vedela, že toto je koniec. Sledovala som každý pohyb čo urobil. Pomaly mi priložil dýku ku krku a ja som cítila ako je chladná a ostrá, tak ako jeho majiteľ. Radšej som sa ani nepohla lebo som sa bála, že ak spravím akýkoľvek pohyb ostrie dýky ma poreže. Pozerala som mu do očí a hľadala aspoň niečo, čo by naznačilo nejakú emóciu. Povzdychol si. Vyzeralo to, že váha. Nikdy predtým neváhal. Možno sa k nemu dostali slová jeho rodičov?

,,Vieš.. " Prehovoril.,,Nemám ťa rád. A stále som na teba naštvaný, kvôli tomu 'nožu'. Nielen, že si mi ho vzala ale dokonca si mi nahovorila, že si ho stratila, aby si pomohla sama sebe!" trpko sa zasmial a ja som sa zamračila.

,,Robbie?!" Ozval sa krik od domčeku Griena a Violy. Robbie sa mykol a tým pádom ma mierne porezal na krku. Našťastie len vážne slabúčko, inak by som vykrvácala.
,,Au!" Sykla som a on sa na mňa pozrel s vyvalenými očami a konečne dal jeho dýku späť do púzdra. ,,Za chvíľu sme tam Viola!" Zakričal jej naspäť a znova pozrel na mňa akoby spanikárene. ,,Čo to máš skalpel vo väčšom? Do pekla!" Zhučala som po ňom, ale on mi hneď prikryl ústa a vražedne po mne zazeral a chvíľu počkal, akoby načúval.

,,Zatvorila" Vydýchol si a pustil ma. ,,Ako to vieš?" Spýtala som sa ho a zdvihla som moju ruku, aby som sa chytila rany na mojom krku, ale jeho rukou mi v momente chytil tú moju. ,,Počul som to" jednoducho mi odpovedal, a stále mi držal ruku.. Pozrela som mu do očí. ,,Čo.. Čo si zač?"

On sa na mňa pozrel a pustil mi ruku,,Do toho ťa nič.. človek!" naštvane sa na mňa zamračil. Vtedy mi to doplo. Predsa prvýkrát, čo ma uvidel mi povedal, že som človek, čo znamená, že to vedel.. ale predsa Grien mi povedal, že len upíri a vlci dokážu podľa pachu zistiť, či som človek. Takže to znamená...

,,Si upír alebo vlkodlak?" Pozrela som sa naňho zvedavo. Pozrel sa mi do očí a uškrnul sa.. Priblížil sa mi ku krku. Prerývane som dýchala. Asi som povedala niečo, čo som nemala. ,,Z časti" Pošepkal mi do ucha a ja som sa mierne striasla. Odtiahol sa a neveriacky na mňa pozrel. Asi rozmýšľal, čo somnou urobí. Povzdychol si a pretočil očami..,,Fajn" Jeho ruku namieril na môj krk, ale nedotkol sa ho.

,,Toto bude trochu bolieť" Povedal tesne predtým, ako som zaskučala v miernej bolesti a hryzla si zvnútra do pery.. Videla som len žlté svetlo, ktoré vychádzalo z jeho ruky. Cítila som ako sa mi rana zahojuje a spája. O chvíľu bol koniec. ,,Si v pohode. Už tam nič nemáš" Obzrel si tú ránu, ktorá tam už nebola. ,,Ďakujem" Povedala som mu, aj keď neviem prečo, mala by som naňho skôr zakričať. Keby sa mi nevyhrážal s dýkou pri krku tak by sa to nestalo.

,,Mali by sme zmiznúť. Niektorí upíri už určite zacítili tvoju krv a z tej vône sa zbláznia. Dnes u nás prespíš a zajtra ťa pôjdem z tohto lesa vyprevadiť" Povedal a išiel domov. Okamžite som sa odlepila od toho stromu a nasledovala som ho.
,,Mimochodom ako sa voláš? Ty moje meno už určite vieš" Povedal, ale ani sa na mňa nepozrel. ,,Christinne" Pípla som. Pozrel sa na mňa a zastal, chvíľu sa zdalo, že rozmýšľal. ,,Pekné meno" odpovedal a znova pokračoval domov. Vošli sme dnu.

Viola a Grien na nás pozreli a usmiali sa, boli radi, že ich Robbie poslúchol. Úsmev som im opätovala, nebudem im hovoriť, čo sa stalo. Sledovala som Robbieho do jeho izby. ,,Och. Zdá sa, že ti sem Viola už dala veci" Pozrel na zem a on si sadol na posteľ. Viola vošla hneď za nami.

,,Nie Robbie. Tie veci na zemi sú tvoje. Na posteli spí Christinne" Povedala Viola, ktorá sa objavila vo dverách a hneď aj zmizla. Robbie na mňa pozrel s vražedným pohľadom za to, čo ja som sa snažila nesmiať... Nie nešlo to. Začala som sa tam smiať. Nakoniec na tej zemi skončí sám. Zaslúži si to! Zrazu som schytala vankúšom do hlavy a môj úsmev zmizol a vystriedal ho vražedný pohľad.

,,Je to len jedna noc! Tak sa neteš!" Povedal a zliezol z postele na matrac, ktorý boli pripravený na zemi. To je fakt gentleman, že ma chcel kľudne nechať spať na zemi a ešte sa urazí na to, že spím na posteli. Ľahla som si do postele a po čase som zaspala. Cítila som sa tu divne. Celkovo v tomto svete. Ako votrelec... Chýbal mi domov.