Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Poslaná?

Putovali sme lesom a nikde nikto, všade bol kľud. Išli sme už asi hodinu.

,,Robbie. Je mi jedno, že si.. Bohviečo!.. Ale ja som človek tak ťa prosím! Môžme na chvíľu zastaviť?! Už ideme vkuse dlhšie než hodinu a mňa bolia nohy!" Povedala som a oprela som sa o strom.

,,Uvedomuješ si ako riskuješ?" Otočil sa na mňa. Prevrátil očami.,,Päť minút a ideme!" povedal a ja som si hneď sadla pod ten strom a užívala si oddychový čas kým ešte oddychujeme. On si sadol na druhú stranu stromu a pozeral sa na oblohu, za to čo ja do zeme.

,,Vieš. Keď som otvorila tú knihu prvý krát ani by ma nenapadlo, že sa v nej ocitnem!" Zasmiala som sa, no on však okamžite spozornel.

,,Akú knihu?!" Spýtal sa.

,,Lost in Fantasy. Bol tam trochu iný ale podobný svet zvaný Talgaria. Inak kde sme vlastne teraz?" Spýtala som sa.

,,Amprénia. Talgaria je odtiaľto dosť ďaleko"

,,Počkať, takže Talgaria existuje?"

,,Áno. A myslím, že by si mala ísť tam. To že ideme na miesto, kde si sa prvý krát objavila neznamená, že ťa dostaneme domov. Ty si neprišla portálom. Objavila si sa tam. Videl som predtým najprv tie zelené svetlá, ktoré ťa priniesli"

,,Počkať, takže ty si tam už vtedy bol?"

,,Áno. A čakal som skrytý za stromom kedy sa zobudíš"

,,No dobre, ale to teraz kam máme ísť?"

,,Musíme prejsť lesom, aby sme sa dostali do Talgarie. Potom tadiaľ vedie cesta cez Imprériu, kde sú prevažne močiare. A potom ešte cez Riandiu, kde sú tie najbezpečnejšie tvory na svete. Je tam najväčší hmyz. Sú tam prevažne dažďové pralesy, ale občas sa vyskytnú aj nejaké veľmi veľké skalnaté povrchy, cez ktoré budeme musieť prejsť"

,,Počkať, takže ty mi pomôžeš?" Pozrela som jeho smerom aj keď som ho nevidela.

,,Pôvodne som si myslel, že to bude chvíľa, ale hej pomôžem. Vždy som chcel ísť do Talgarie avšak nikdy sa mi tam nepodarilo dostať. Teraz mám aspoň výhovorku"

,,Super.. Poďme!" Povedala som a vstala som a on vstal tiež.

,,Ale budem za to na oplátku niečo chcieť!" Povedal a prišiel ku mne.

,,Bojím sa spýtať"

,,Tvoju krv!" Povedal.

,,Ach do pekla! Ja som vedela, že to povieš" Pokývala som hlavou.
,,Myslela som, že si ju môžeš v podstate vziať" Povedala som a v tom ma pritlačil k stromu.

,,Môžem?" Spýtal sa.

,,Nie nie nie.. Takto som to nemyslela. Raz ti ju dám, len.. Do mňa prosím ťa nekúš" Povedala som a on ma pustil.

,,Beriem. Ale mali by sme sa pohnúť. Do Talgarie to kľudne môže byť aj mesiac cesty"

,,Och, takže cesta bude dlhá"

,,To bude a my nemáme čo jesť" Povedal.

,,To nevieš vyčarovať jedlo alebo čo?" Spýtala som sa a on na mňa pozrel so zdvihnutým obočím.

,,Vyzerám tak?"

,,Tak čo ja viem, čo všetko dokážeš! Tebe stačí aj keď budeš piť krv nie? Od niekoho tým nemyslím odomňa, aby bolo jasné!" Povedala som a on sa ku mne rýchlo otočil.

,,Ja niesom upír! Jasné? Pitie krvi sa mi hnusí nevedel by som z toho vyžiť!" Povedal naštvane. Ja som z neho vážne zmätená. Vie ten chalan, čo vlastne chce alebo sa v tom tele striedajú viaceré osoby? Úprimne? Ani by som sa nečudovala. Však môže byť čokoľvek.

,,Tvoja krv. Hnusí sa mi piť ju, ale ak chcem mať schopnosti ako upír, tak som ochotný urobiť to!" Povedal. Fajn aspoň jedna vec v mojej hlave sa napravila z toľkých otázok, čo naňho mám.

,,Fajn fajn.. Len kľud. Tak si po ceste niečo nájdeme no" Povedala som. On prevrátil očami.

,,Oh a ešte toto mi zostalo odkedy som sem prišla. Vytrhla som to z tej knihy" Povedala som a otočila som sa mu chrbtom. Z podprsenky som si vybrala ten papier, ktorý som si tam hneď po sprche vrátila. Otočila som sa naspäť k nemu a podala mu ho. On ho rozbalil a začal čítať:

Svet fantázie volá ma,
Čaká na mňa od rána.
Už len jeden deň,
Kým zomrie ten peň.

Som jediná nádej dostať sa tam včas,
Lebo keď zhasne plameň, les je na pospas.

Čas života sa kráti,
Ale čo ak sa dievča stratí?
Dar života mu vrátim späť,
Nech sa deje čokoľvek!

,,Tiež tomu vôbec nechápem" Pozrela som naňho, ale on na mňa pozrel ako keby dostal nápad. Ale v skutočnosti len chápal to, čo tam bolo napísané. Okamžite ma chytil za ramená a pozrel sa mi do očí.

,,Toto. Je to napísané v tvojej osobe! Dáva to úplný zmysel!" Povedal a potriasol somnou.

,,Dáva?" Pozrela som naňho so zdvihnutým obočím.

,,Prvé dva verše - Svet fantázie volá ma, čaká na mňa od rána - to je ono. Začalo to ráno, že áno? Vtedy to napísali. A zas posledné dva verše v prvej strofe - Už len jeden deň, kým zomrie ten peň! - Peň! No jasné! Ten peň! Ty si sem neprišla náhodou, bola si sem poslaná! V Talgarii sa nachádza slávny peň, v ktorom plamienok horí. Ten plamienok je život! A keď raz zhasne, zhasne aj celý svet fantázie. Tým myslím, že všade bude tma. Určite si si všimla ako krásne tu bolo v prvý deň ako si sa tu objavila a ako tu bolo deň potom. Tma, temnota. Všetko pohltila. Plamienok zhasol!" Stále hovoril a pozeral mi pri tom hlboko do očí. Chápala som všetko, čo hovoril ale aj napriek tomu som sa tvárila nesmierne zdesene a nechápavo.

,,Píšu tam, že les je na pospas. Postupne začne všetko živé umierať. A keď umrie to, tak tým pádom aj stvorenia začnú umierať a zomrie celý fantasy svet. Našťastie príroda umiera dlho aj keď záleží na tom, aká je veľká" Pozrel pod nás a tam bol mŕtvy kvietok.

,,Čas života sa kráti, ale čo ak sa dievča stratí? - To je o tebe. Keby si nestretla mňa alebo skôr Griena určite by si sa stratila. Bola by si ako....."

,,Lost in Fantasy" Doplnila som ho. On len prikývol.

,,Dar života mu vrátim späť, nech sa deje čokoľvek - to znamená, že sa musíš za každú cenu dostať živá k pňu a oživiť ho!"

,,A to mám akože ako urobiť? Ja niesom žiadna čarodejnica! To ty tu dokážeš oživovať"

,,Ja dokážem liečiť, a to je rozdiel. A nemusíš byť čarodejnica. Si človek a to bohato stačí. V tomto svete žiadny nie sú. Peň potrebuje tvoju DNA.. Ľudskú DNA. Tvoju krv. Stačí, keď sa nad ním porežeš" Povedal a ja som sa zhlboka nadýchla.

,,Toto je strelené" Vzdychla som si a chytila som sa za hlavu.