Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Jasné, Že Aj Vlkodlaci Existujú!

,,Tak hovor! Kto si a čo tu robíš?!" Naliehal Robbie na toho chlapca.

,,Volám sa Equin Val a som víla" Povedal a ja som k nemu zamračene pristúpila bližšie.

,,Nemáš krídla" Povedala som.

,,Mám ich skryté" Povedal. Ja som len prikývla na znak, že chápem. Robbie naňho vražedne pozrel.

,,Prečo nás sleduješ?!" Potriasol s ním.

,,Pretože ma poslali.. Tvoji rodičia. Aby som vás sledoval, či ste v poriadku, a keby sa niečo stalo, aby som im dal vedieť.

,,Viola a Grien ťa poslali?" Spýtal sa.

,,Áno" Povedal a Robbie ho pustil.

,,Prepáč" Ospravedlnil sa mu.

,,To je dobré" Povedal.

,,Viola ti niečo odkazuje.. Poď somnou" Povedal chlapec a ťahal ho za ruku ďaleko odomňa. Hm.. Asi to je súkromné, keď to nemôže povedať pri mne. O chvíľu sa vrátili.

,,Pôjdeme si nájsť úkryt a spať" Povedal Robbie a vyrazil vpred. Ja a Equin sme ho sledovali. Došli sme na jedno miesto, kde bol dutý strom s vstupom dnu. Zaklopali sme. Vyletela z tadiaľ trochu malá včela. Robbie ju okamžite prebodol jeho nožom a vošli sme dnu. Bolo to tam prázdne. Ale že úplne. Ľahli sme si na seba na zem a zaspali sme. Na ďalší deň ráno nás zobudil Equin na to, že počul bzukot viacerých včiel. Okamžite sme sa zobudili a vybehli sme von. Všetky včeli sa skláňali nad tamtou mŕtvou, ale keď nás zbadali došlo im, že sme ju zabili my a tým pádom po nás hneď vyštartovali. Znova sme bežali k hraniciam Talgarie.

,,Už len pár minút tadiaľto bežme a opustíme Riandu" Povedal Robbie a tak sme všetci pridali. Včely to po pár minútach vzdali a vrátili sa späť. My sme zastali niekde pred hranicami, kde boli obrovské čučoriedky. Ja a Robbie sme sa na seba pozreli a okamžite sme začali vyskakovať, aby sme si vzali a najedli sa. Equin robil to isté. Asi po nejakých siedmych som sa najedla. Boli vynikajúce.

,,Už len pár krokov a sme v Talgarii" Usmial sa Robbie doširoka a pozrel na nás.

,,Tak to, aby sme sa pohli" Povedala som a vystúpila vpred.

,,No a potom to je ešte nejaký jeden až dva dni cesty na miesto určenia" Povedal Robbie.

,,Čo?!" Skríkla som.,,Prečo to tak dlho trvá? Však už tu som viac než týždeň. Doma sa o mňa už určite boja! Je vôbec nejaká šanca, že sa z tadiaľto vrátim ešte domov" Spýtala som sa a vydesene pozrela na Robbieho.

,,To neviem. Viac ti už povie peň" Povedal.

,,Povie?" Vzdychla som si. Divný svet.
,,Nebodaj tu máte aj hovoriaci peň" Prevrátila som očami.

,,To je jediný peň, ktorý hovorí. Na ňom je založený celý náš svet" Povedal a ja som si len vzdychla.

,,Tak fajn.. Poďte. Nech som čo najskôr doma" Povedala som a prekročila som hranice a obaja išli hneď za mnou.

,,Pôjdeme krokom alebo budeme bežať?" Spýtal sa Equin.

,,Krokom. Bežíme jedine, keď nás niečo naháňa" Zasmiala som sa. A keď sme obrátili pohľad vrčalo na nás aspoň 5 vlkov.

,,Vlkodlaci. Niektorí žijú aj v Amprénii ale väčšina žije tu" Skonštatoval Robbie.

,,Budeme bežať?" Pozrela som sa na Robbieho.

,,Pred nimi neujdeš. Sú moc rýchli. Budeme bojovať" Povedal a z jeho púzdra vytiahol nôž a ja som vytiahla meč.

,,Budeš sa zameriavať na ich schopnosti?" Pozrela som sa naňho a potom na jeho nôž.

,,Nie. Vlkodlaci majú rovnaké schopnosti ako upíri, až na ich rýchlosť a na to, že sa vedia premeniť vo vlka. A to nepotrebujem" Zasmial sa Robbie. Equin sa skryl za mňa a to už po nás začali vlci skákať.

,,Tento boj nieje fér!" Kričala som a bojovala s nimi. Teda skôr som ich len odstrašovala, ale jedného sa mi podarilo trafiť nožom do brucha, keď na mňa skákal. No samozrejme dopadol na zem a tým pádom aj moja ruka, ktorá držala nôž a snažila som sa vyslobodiť si ruku. Videla som ako sa na mňa chystá zaútočiť iný vlk, ktorý vrčal a pomaly išiel ku mne. V tom mu Robbie podrezal hrdlo. Vlk v momente umrel a premenil sa na človeka. Vyslobodila som si meč spod tela vlkodlaka, ktorého som zabila, ktorý bol už tiež človek. Vstala som a okrem nich dvoch som uvidela ešte dve nahé telá na zemi, ktoré zabil Robbie.

,,Equin!" Zakričala som a obaja sme bežali za ním. Equin bojoval s vlkom, ale vlk vyhrával a každú chvíľu zarýval svoje ostré zuby do Equinoveho mäsa. Okamžite som k nim pribehla a vlka som prebodla cez chrbát mečom. Equin celý krvácal. Okamžite k nemu pribehol Robbie.

,,Pomoc" Povedal vystrašene Equin. Zdá sa, že nechce zomrieť. Robbie mu pozrel na všetky rany a namieril na neho z diaľky obe ruky.

,,Toto bude trochu bolieť" Povedal a ja som si spomenula, na to keď to isté urobil aj mne. Bolelo to nie trochu, ale moc, ale to asi preto lebo prerušená koža a všetko poď ňou sa znova zaceľuje, tak asi to nebude bez bolesti. Robbie ho začal liečiť, kde sa objavilo žlto zlaté svetlo a Equin kričal z plného hrdla. Chudák ani za nič nemôže a schytá to najviac.

,,Ahoj Christinne" Povedal za mnou po tichu hlas, ktorý keby sa Robbie sústredil určite počul tiež ibaže on sa sústredil na Equina a jeho rany a na jeho krik.

,,Kto si?" Otočila som sa a zbadala som tam ženu s dlhými hnedými vlasmi.

,,Som čarodejnica" Usmiala sa. Pomaly som siahla na meč v mojom vrecku.,,Kľud. To nebude nutné. Ty si sa mala stratiť. A ja sa teraz o to postarám" Povedala a zrazu sa objavila za mnou a chytila ma za plece no v tom som sa už ocitla na úplne inom mieste. Porozhliadala som sa.

,,Prečo mi to robíš?" Pozrela som na ňu.

,,Pretože môžem" Zasmiala sa a zmizla. Ani nemám poňatia, kde som sa to ocitla.