Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Čo Si Zač?

Pred obedom ma zobudil Robbie.

,,Ach.. Čo je?" Pozrela som naňho. V tej mäkkej posteli som sa počas spánku cítila ako doma. No otvorila som oči a realita je iná. Alebo mám skôr povedať fantázia? Nadomnou sa skláňal ten šialenec. Ako to bolo jeho meno? Robbie? Hm asi.

,,Vstávať. Viola dala zohriať polievku zo včera a radím ti dobre sa najedz lebo cesta domov bude dlhá" Povedal a vyšiel z izby. Jeho veci, na ktorých spal už na zemi neboli. Vyšla som z postele. Neskutočné, už tretí deň a stále mám oblečené to isté. Snáď im nevadilo, že som spala v tých čistých perinách. A musím uznať, aj keď posteľ bola pohodlná, tieto šaty v posteli rozhodne nie.. Obula som sa a vyšla som z izby.

,,Máte tu kúpeľňu? A zubnú pastu?" Spýtala som sa a všetci na mňa pozerali ako na mimozemšťana. ,,Robbie ukáž jej kúpeľňu" Povedala Viola a Robbie neochotne vstal od stola, schmatol ma za ruku a dotiahol do kúpeľne.

,,Daj sa do poriadku a potom sa vráť do kuchyne" Povedal chladno a nepekne na mňa pozeral, predtým než sa otočil a vrátil naspäť do kuchyne. Mala som chuť naňho vrčať ako pes, ale ovládla som sa. Konečne som sa vyzliekla z tých šiat a dierkovaných pančúch. Vošla som do malej vane, ktorú tu našťastie mali, a dala som si rýchlu sprchu a umyla som si vlasy, ktoré som si potom prečesala. Usušila som sa nejakým uterákom, čo tam bol. Snáď som ho mohla použiť. Umyla som si zuby, ešte zabalená v uteráku, ale skôr som si ich len prstom a zubnou pastou výplachla a vyleštila, keďže tu nemám kefku. Ten kto ma sem poslal skutočne nerozmýšľal nad hygienou. Rýchlo som sa prezliekla do mojich vecí. Moje vlasy som si nechala voľne rozpustené, boli ešte mokré. Vyšla som von a išla som do kuchyne, kde som si sadla ku stolu a začala som jesť polievku. Našťastie som nebola moc dlho, takže to nemalo robiť problém nikomu. Snáď... Teda neviem lebo Robbie po mne zazeral ako keby som mu zničila hračku po celý čas ako som jedla, s ním pri mne pokoj nikdy mať nebudem. Nebol to pekný pohľad. Som zvedavá, či sa niekedy usmieva.

Obaja sme dojedli a vstali od stola. ,,Ďakujem vám za všetko Viola a Grien. Veľmi ste mi pomohli. Bez vás by som to nedokázala" Usmiala som sa na nich a objala som ich. Objatie mi malí škriatkovia opätovali. Po chvíli som sa odtiahla, musím ísť.

,,Ešte si nič nedokázala" Začal arogantne Robbie. Zamračila som sa naňho. ,,Keby nebolo ich, tak som mŕtva...vďaka tebe" Zazerala som naňho. ,,Och áno. To by bolo krásne" Zasnívane pozrel hore. Idiot jeden! Zavrčala som si pod nos a usmiala sa na jeho rodičov, ako som zamávala a vyšla z chaty. Robbie ma nasledoval.

,,Povieš mi konečne, čo si zač?" Nadhodila som tému.
,,Jasné" Pozrel na mňa.,,Ale potom ťa budem musieť zabiť" Usmial sa.,,Stále ťa to zaujíma?"
,,No záujem som nestratila. Skôr mám ešte väčší, ale riskovať to radšej nebudem" Pretočila som očami otrávene. Nastalo ticho, len sme kráčali vedľa seba. Cítila som sa tak trápne, nevedela som, čo mám povedať, to ticho bolo tak hlasné..

,,Poviem ti len to" Začal a ja som naňho s nádejou pozrela.,,že na svete som jediný svojho druhu, a nepoviem ti ako" Tak táto veta ma dostala do hlbokého štádia myslenia. Jediný svojho druhu? Takže tým pádom asi nemôžem hádať nič z kníh, čo som čítala. Upír ani vlkodlak to nieje. Teda vraj je, ale len čiastočne. Má magické schopnosti, ktorými dokáže zabiť aj liečiť, ale napriek tomu používa jeho dýku.. Keby bol upír asi by používal tú super rýchlosť, ktorú mali tí upíri, ktorých som Stretol.. No z toho, že ma naháňal viem, že žiadnu nemá. Musí to byť nejaký čarodej? Ale to by nebol jediný svojho druhu. Bude v tom niečo viac.

Neznášam, keď si v niečom nie som istá. Mám rada, keď viem čo mám od ľudí očakávať. Najmä, keď sa ma tento šialenec snažil niekoľkokrát zabiť. Lepšie by bolo keby som vedela, čo je zač. Aj keď možnože to by som sa ho bála ešte viac. Stačí mi, že som videla, čoho je schopný, vtedy keď zabil toho upíra tým modrým svetlom, a to ako bol silnejší než oni... No musím nad tým prestať rozmýšľať teraz, on mi to aj tak nepovie, zbytočne sa nad tým trápim. Pozrela som sa okolo, les bol nádherný, veľmi svetlý a magický, bol iný ako tie, čo máme v realite. Už nekráčal vedľa mňa, bol o trošku vopred a musím uznať bolo to fakt otravné.

,,Prečo tu je ľuďom vstup zakázaný a nemáte ich radi?" Pozrela som naňho.
,,Ich vstup je sem zakázaný preto lebo tu nemajú, čo robiť.. A navyše všetko zničia" Pozrel mi do očí.,,a nikto nehovorí o tom, že ich nemáme radi. Upíri ich priam zbožňujú" Usmial sa na mňa.

,,Nemyslím ako potravu!" Striaslo ma.

,,Hm vieš. Ľudská krv je v tomto svete dosť dôležitá. A preto ju každý upír ocení" Povedal a zastavil predomnou.,,A nie len upír. Ľudská krv tu funguje ako taká.. menšia mágia" Otočil sa ku mne. Zastavila som a pozrela som naňho zvedavo, čo chce teraz?

,,Vraj keby som ochutnal ľudskú krv by som mohol mať schopnosti ako upír" Povedal a ja som sa zamračila, čo tým myslí?
,,A Č-čo máš za schopnosti, nie si náhodou už z časti upír?" Spýtala som sa ho. On sa len zasmial.,,Som, ale nemám všetky upírie schopnosti, tak ako nemám všetky vlkodlakove schopnosti.. Na vlka sa premeniť teda neviem" mykol plecami.

,,Mám super sluch, čuch, zrak a..." Pristúpil bližšie,,Tesáky" Ukázal mi jeho zuby a zbadala som ako sa mu začali očné zuby zväčšovať, predtým také neboli. 'Cool' pomyslela som si..,,Ale tie nepoužívam vôbec." Odmlčal sa.,,Hovorí sa, že ak ochutnám ľudskú krv, schopnosti, ktoré som do teraz nedostal, dostanem.. Teda na vlka sa premeniť môcť nebudem, keďže to sa bohužiaľ ukradnúť nedá, dokiaľ nie som pohryznutý a premenený.. A to sa mne tiež nemôže stať, pretože som imúnny voči zvieracej mágie, takže na to môžem zabudnúť... Ale! Môžem získať super rýchlosť, ktorú stále nemám." Vysvetlil.

,,Už teraz si dosť strašidelný, už len to by ti chýbalo.. Čo by si ešte nechcel?" Vrkla som a on sa zasmial.

,,Vieš milá Christinne.. V tomto svete sme všetci nejaký" Zasmial sa znova.,,A teraz poď. Z tvojej krvi sa môžem napiť aj neskôr" Povedal a mňa zamrazilo.,,Počkať, čože?"

Zazrel na mňa a vydýchol si.,,Poď, nemáme na toto čas" Potiahol ma za ruku, aby som sa pohla a už sme kráčali vedľa seba.