Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Som Zmätená

Bežali sme a bežali stále sa držiac za ruku. Obri však boli pomalý, ale ich krokmi nás doháňali.

,,Preboha Christinne! Musela si vyjsť?!"  Zakričal na mňa Robbie.

,,Prepáč, netušila som, že sa išli prechádzať viacerí"

,,Teraz sú nám vďaka tebe v pätách traja obri!" Zakričal na mňa, ale v tom sme museli zastaviť. Pred nami boli veľké dve nohy.

,,Uhm. V pätách možno máme troch, ale pred nami je jeden" Zúfalo som sa usmiala na Robbieho. V tom nás len jedna ruka obra pred nami podkopla zozadu tak, aby sme si sadli a vyzdvihla nás do výšky jeho tváre až nad stromy. Postupne ako sme sa odďaľovali od zeme som sa pozerala dole. Ako sme sa dostali do výšky hlavy plešatého obra okamžite som sa nevinne usmiala.

,,Náš človek má priateľa" Zasmial sa obor na zvyšných troch. Hlavami sme obaja otočili na tých troch. Jedna z nich bola žena s krátkymi čiernymi vlasmi. Ďalší dvaja boli muži jeden mal dlhšie vlasy než tá žena a boli ryšavé a ďalší mal krátke hnedé. Všetci boli škaredý do tváre. Alebo možno z diaľky by vyzerali dobre. Ale takto. Veľké vrásky, kruhy pod očami a to ani nehovorím o tých póroch.

,,On nieje môj priateľ!" Povedala som nahlas.

,,To je dobré, aspoň nemusí umrieť tiež" Povedal obor. A začal kráčať za zvyšnými troma.

,,Ideme do Imprérie?" Spýtala som sa Robbieho. On len prikývol. Obor nás stále držal v ruke a pozerali sme na cestu pred nami. Sklonila som hlavu. Už je po všetkom. Zabijú ma a ani ten svet nezachránim.

,,Čo mi urobíte?" Zakričala som na obra hore. On sa na mňa pozrel.

,,Zjeme" Povedal jednoducho.

,,Ale no taak! Prečo sa ma tu každý snaží len zjesť?!" Založila som si ruky na hrudi a smutne pozrela dole. Robbie sa na mňa súcitne pozrel.

,,Náš svet umiera!" Zakričal a obor sa naňho pozrel.
,,Ona je jediná, ktorá ho dokáže zachrániť!" Dodal.

,,Odkiaľ mám vedieť, že hovoríš pravdu?" Pozrel naňho obor. Celú situáciu som sledovala a pohľadom som sa usmievala na Robbieho. Viem síce, že to nerobí kvôli mne, ale kvôli jeho svetu, ale aj tak. Pekné od neho.

,,Pozri sa na okolo! Tam dole pod tebou všetko umiera. Náš svet zahalila temnota. Jedine ona to môže zastaviť!" Zakričal. Obor na mňa pozrel.

,,Je to len obyčajný človek. Ako by mohla?!"

,,Možno je len človek, ale rozhodne nie obyčajný, tak nám pomôž!" Povedal. Môj pohľad na ňom zastal. Musela som sa isto usmievať od ucha k uchu a navyše sa mi chcelo plakať, aké to bolo dojemné. Pozrel na mňa a ja som sa naňho ďakovne usmiala. On ako keby sa chcel vyhnúť môjmu pohľadu pozrel znova na obra.

,,Môžem vás len doniesť do nášho sveta. Do Riandie máme zakázané chodiť!" Povedal obor a v tom nás položil na zem. Všetci nad nami zastali a pozerali na nás.

,,Ste v Imprérii. Pôjdete cestou na západ a za chvíľu dojdete do Riandie" Povedal obor a usmial sa.

,,Ste krásny pár" Povedala tá žena zaľúbene. V tom sme sa my na seba pozreli.

,,My nie sme!" Začal hovoriť Robbie, ale to už obri odchádzali.

,,Ďakujeme!" Zakričal za nimi Robbie, aby si nemysleli, že im ani nepoďakujeme, že nás nezjedli. Ale oni len ignorovali. Buď nás nepočuli alebo kašľali na nás. S úsmevom som pozrela na Robbieho.

,,Myslel si vážne to, čo si tam o mne povedal?" Spýtala som sa s rozžiarenymi očkami. Pozrel na mňa s kamenným výrazom. A je to zlé.

,,Nie! Ale musel som to nejak uhrať, aby sme sa dostali dole!" Povedal a už kráčal po lesnej cestičke v Imprérii. A znova som sa cítila na nič.

,,Tak ok... Mali by sme si oddýchnuť" Povedala som.

,,Nájdem miesto" Povedal a išiel vpred. Ja som ho nasledovala.

,,Ahojte" Zrazu sa pred nami objavila nádherná žena s dlhými čiernymi vlasmi a zelenými dlhými šatami. No a najdivnejšie na nej bolo, že mala na chrbte krídla. Veľké a priesvitné.,,Som Priella" Usmiala sa na nás a my sme na ňu obaja pozerali s vyvalenými očami. Samozrejme Robbie už siahal na jeho nôž v puzdre.

,,To nieje nutné" Pozrela naňho Priella.

,,Si víla?" Spýtala som sa. Ona len prikývla. Pozrel na mňa Robbie.

,,Dobrá, či zlá?" Spýtal sa teraz on. Ona sa len zasmiala.

,,Prišla som vám pomôcť. Nemusíte sa ma báť neublížim nikomu z vás. Viem, že ty si ten človek z proroctva, že Christinne?" Pozrela na mňa.

,,A-ako vieš moje meno?" Spýtala som sa.

,,Hovorím. Proroctvo. Christinne Lindsová zachráni nás svet" Povedala.

,,No jasné! Z tadiaľ mi bolo to meno povedomé" Povedal Robbie a pozrel na mňa.

,,Som snáď ešte zmätenejšia než som bola.. Vy ste vedeli, že prídem?"

,,Väčšina z nás to vie. Ale samozrejme to bolo utajené pred ostatnými, preto si musíš dávať pozor" Podišla ku mne. A spoza chrbta vybrala nejaký meč. Okamžite na ňu namieril Robbie  jeho nôž a neveriacky na ňu pozrel. Priella ho len ubezpečila pohľadom, že mi neublíži, ale on pre istotu na ňu stále zazeral. Podala mi ten meč do ruky.

,,Patril tvojej sestre" Povedala a mne to v hlave začalo výriť všetkými možnými otázkami.

,,S-sestre? O čom to hovoríš? Ja mám rodinu doma!" Pozerala som na ňu. Ona sa len usmiala a bez nejakej odpovedi zmizla. Obzrela som si meč a pozerala na kvety, ktoré v ňom boli vyrité. Pozrela som na Robbieho, ktorý si odložil jeho nôž späť.

,,Mojej sestre?!" Zdvihla som naňho pohľad a spýtavo som sa pozrela na ten meč. Pochybujem, že Robbie bude vedieť, o čom je reč. No aspoň sme si konečne našli nejaký úkryt, kde sme sa mohli schovať a zaspať po tomto dlhom dni plnom divných vecí.