Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Čarodejnice Sú Tiež

,,Vstávať!" Kričal na mňa Robbie.,,Slnko už dávno vyšlo" Povedal a ja som vstala.
,,Urobil som nám jedlo, keďže už určite budeš hladná" Povedala ja som sa pozrela na malého zviazaného trola, ktorý tam stál a pohľadom ma prosil o život. Pozrela som na Robbieho.

,,To nemyslíš vážne, že?" Spýtala som sa ho so zdvihnutým obočím.

,,Ešte je čerstvý" Usmial sa.

,,Eww.. Zabudni!" Povedala som a toho trola som pustila. On rýchlo ušiel.

,,Hej! Uvedomuješ si ako dlho som ho chytal?" Povedal naštvane a založil si ruky na hrudi. Zamračila som sa naňho.

,,Ty niesi normálny" Povedala som si a vzala som si meč zo zeme.

,,Toto som ti zatiaľ ako si spala vyrobil" Povedal a podal mi veľké čierne púzdro na môj meč aj s opaskom.,,Všimol som si, že máš rád čiernu" Povedal a ja som si to udivene vzala a zapla na opasok.

,,To je úžasné. Ďakujem" Usmiala som sa naňho a chcela som ho ísť objať, ale on pred seba na obranu nastavil ruku. Musela som sa zamračiť.

,,Tak fajn.. Tak či tak vďaka. No a kde si zobral tú čiernu kožu?" Spýtala som sa ho. Pozrel na mňa.

,,To nieje podstatné.. Poďme niečo chytiť a zjesť" Povedal a utekal od otázky. Otočila som sa, aby som sa porozhiadala a za sebou som uvidela telo mŕtvej ženy. Okamžite som sa otočila zamračená na Robbieho.

,,Ty si jej to ukradol, že?" Spýtala som sa a on zastal a otočil sa.

,,Tej upírke to bolo po smrti už na nič" Povedal. A ja som sa zasmiala.

,,Neuveriteľné. Takmer som ti uverila, že si to vyrobil ty" On sa pozrel na mňa.

,,To vlastné som tiež ukradol" Zasmial sa.

,,Čo budeme jesť? Umieram od hladu" Povedala som a Robbie sa rozhliadal naokolo.

,,V Riandii je najviac jedla. Je to tam celé veľké, čiže sú tam rôzne plody alebo huby veľkosti mojej ruky" Zasmial sa.,,Ak vydržíš tam, tak sa naješ ak nie. Budeš pravdepodobne musieť zjesť chrobáky"

,,Eww.. Vydržím" Povedala som si predstave, že by som si dávala do úst takého chrumkavého chrobáka.

,,Ale ale. Nieje to náhodou naše stratené dievča? Ups alebo mám povedať hľadané?" Zasmiala sa za nami nejaká žena okamžite sme sa k nej otočili a Robbie prišiel vedľa mňa. Nadýchol sa vzduchu.

,,Čarodejnica" Povedal akoby nič. Čo všetko také môže dokázať čarodejnica? Čarodejnice padali krátke červené vlasy na ramená.

,,Páči sa mi tvoja farba. Taká nezvyčajná. Ako si ju získala?" Spýtala sa a usmiala sa do jednej strany.

,,Uhm. Farba na vlasy?" Odpovedala som jej. Asi o tom nikdy nepočula lebo sa zatvárila, tak, že o čom to hovorím. Robbie na mňa pozrel.

,,To nieje tvoja prirodzená?" Spýtal sa.

,,Nie.. Kto sa rodí s fialovými vlasmi a bielymi končekmi?" Spýtala som sa.

,,Ja neviem. To bol jediný dôvod, prečo som si myslel, že niesi obyčajný človek" Povedal. No tak to sa ma dotklo.

,,No.. Ďakujem" Povedala som naštvane a sklamane.

,,Už sa teším ako si z tvojich vlasov spravím parochňu. A potom aj ja budem môcť mať tak úžasné vlasy" Usmiala sa na mňa čarodejnica. Schytila som do ruky Robbieho nôž a bez nejakého otáľania som ho hodila čarodejnici priamo do stredu čela. Ona okamžite padla na zem. Robbie na mňa udivene pozrel.

,,Čo je? Niesi jediný, kto dokáže vrhať nože" Povedala som. On pomaly došiel k mŕtvej čarodejnici a vybral z nej nôž.

,,No poď, kde to viazneš?!" Zakričala som naňho a tentokrát som bola ja tá, čo išla prvá. Povedali, že cesta do Riandie vedie na západ, čiže som sa nemusela obávať, že idem zle. Okamžite ma dobehol.

,,Čo máš za problém Christinne?" Zastavil ma.

,,Za problém? Nič! Som úplne v poho!" Zakričala som naňho.

,,Vážne? Nezdá sa mi" Povedal naštvane. Rýchlo som siahla na meč a namierila ho naňho. Okamžite cúvol lebo to nečakal.

,,Do pekla s tebou! Už mi lezieš na nervy!" Mierila som naňho.

,,Čo si myslíš, že robíš Christinne?" Spýtal sa ma ako sa mi pozeral do očí. Snažil sa pozerať sa mi priamo do očí, aby mohol kľudne siahnuť na nôž v jeho púzdre.

,,A..a" Namierila som na jeho ruku nech ho to ani nenapadne.

,,Zabiješ ma?" Spýtal sa posmešne.

,,Možno!" Zdvihla som obočie. V tom som za sebou začula nejaký zvuk čiže som sa len na rýchlo otočila, ale to Robbie okamžite využil a ani neviem ako som sa ocitla v situácii, kde ma držal na jeho hrudi s mojím mečom oproti môjmu krku. Naklonil sa k môjmu uchu.

,,Nabudúce radšej rovno zabi, lebo chvíľka nepozornosti a môžeš byť zabitá" Povedal mi chladne do ucha. Hneď som bola pokojná.

,,Pusti ma!" Zakričala som naňho.

,,Ak ešte raz spravíš podobnú hlúposť ako teraz už ťa neušetrím" Povedal a pustil ma, ale tak, že ma rovno odsotil a meč mi hodil na zem. Zohla som sa preň a vložila som si ho späť do púzdra.

,,Nemôžeš ma zabiť!" Povedala som. On vytiahol jeho nôž a podišiel ku mne. Ja som hneď ako na povel cúvla.

,,Toto púzdro" Ukázal na jeho púzdro tým nožom.,,Je robené ako to tvoje a obe sú z kože, čiže keď tam niečo naleješ zostane to tam. Kľudne by som ťa teraz mohol porezať a naplniť tvoje púzdro, kde by som si ho len zatvoril a sám by som sa dopravil k tomu pňu. No a ja by som sa aspoň mohol napiť a získal by som super rýchlosť, čiže by ma v ceste nikto nezastavil!" Povedal chladne. Pozerala som naňho znechutene, naštvane, ale aj so strachom.

,,Čiže otázka je, či to mám spraviť? Urob to ešte raz a urobím to. No a postarám sa o to, aby ťa to bolelo!" Povedal.,,A teraz poď!" Šokovane som naňho pozerala neschopná pohybu. Po chvíli som sa pohla a vláčila som sa za ním ako telo bez duše.

,,Prečo ma tak nenávidíš?" Spýtala som sa ho a stále som pozrela do zeme. Otočil sa na mňa.

,,Si človek! A ja ti musím pomáhať!" Povedal naštvane ako keby to bolo ťažké bremeno. No, čo asi pri mne v podstate aj je.