Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Hybrid

,,Počuj Robbie.. Ako sa vlastne voláš celým menom?" Spýtala som sa ho, aby som nadhodila nejakú tému.

,,Robbie Silent" Povedal. Len som prikývla.

,,No a Christinne.. Koľko máš rokov?" Spýtal sa ma musela som sa zasmiať. Už sa poznáme asi týždne, čo som tu vo fantázii a vlastne stále nevieme náš vek.

,,Mám 17 a ty?"

,,19" Povedal jednoducho. Ha. Ja som to tušila! Už na začiatku som to tušila!

,,No a už mi povieš, čo si zač? Prosím?" Zasmiala som sa. On si len v vzdychol.

,,Ja.. Ja to vlastne neviem" Povedal a pozrel na mňa.

,,Mám tesáky ako upír, dokonca aj jeho schopnosti, ale po krvi netúžim. Mám schopnosti ako niektorý mágovia a lovci mágov, ktorý sú tiež mágovia dokopy" Nad tým som sa nechápavo zamračila, ale nechala ho nech pokračuje.,,Tiež dokážem vyskočiť do výšky niekoľkých metrov ako to robia Protosci..."

,,Proto - čo?" Pozrela som naňho.

,,Protosci.. Sú to také malé stvorenia s dlhými nohami, ktoré keď sa odrazia od zeme dokážu vážne vysoko vyskočiť" Vysvetlil a pokračoval.,,Ďalej mám tento nôž, ktorým keď niekoho zabijem získam nejaké schopnosti, čo má on, ale len keď sa sústredím na to, aby, som nejaké dostal. Preto mám všetky tie schopnosti a som tak háklivý na môj nôž. No a navyše mám super silu od..Už ani neviem koho. A tiež dokážem uzdravovať rany, pretože som raz zabil vílu. Zabil som toho veľa" Pozrel na mňa a ja som naňho s údivom povedala.

,,Takže si nejaký kríženec všetkého možného kvôli tvojmu meču a nemáš ani vlastnú prezývku pre tvoju rasu" Povedala som ako som sa ho snažila pochopiť on len prikývol.
,,Môžem ti hovoriť hybrid" Usmiala som sa. A on sa zasmial.

,,Ak ťa to poteší" Povedal a ja som poskočila. Ďalej sme sa pohli vpred. A zbadali sme obrovského pavúka. V tom som sa zhlboka snažila polapiť dych.

,,Len pokoj. Prejdeme okolo neho, aby si nás nevšimol" Povedal Robbie, keď si ma všimol. Mám silnú arachnofóbiu. Pre istotu som si rukami zakryla ústa ani neviem prečo. Bála som sa, že začnem kričať a to by nebolo dobré. V tom ma ale zo zadu zrazu niekto postrčil, ale Robbie to nebol. Nevedela som kto to bol, pretože môj pohľad zastal len na gigantickom pavúkovi, ktorý sa na mňa pozeral s jeho viacerými očami. Bol obrovský a chlpatý. Začala som vrieskať a snažila som sa vstať zo zeme, ale to sa už po mne ten pavúk rozbehol videla som ako mu Robbie vbehol do cesty a ja som sa naňho vydesene pozerala. Snáď sa mu nič nestane.

,,Christinne! Meč!" Zakričal na znak, aby som mu ho hodila. Asi mu na takého jeho nôž stačiť nebude. Rýchlo som si ho vybrala a hodila som mu ho. On ho nádherne chytil, ale to už ho pavúk stačil prevaliť na zem a rozbehol sa ku mne. Nebodaj aj pavúky vedia o tej odmene na moju hlavu, keď Robbieho nechal len tak napokoji. Len som sa snažila lapať po dychu a plazila som sa po zemi, ale to ku mne už pavúk prišiel. Stál rovno nadomnou, keď mu meč preletel cez jeho brucho. Okamžite som vyšla spod neho a následne spadol na zem. Pozrela som sa na Robbieho.

,,Nevedela som, že dokážeš hádzať aj meče" Povedala som s vyvalenými očami.

,,Ja dokážem hádzať čímkoľvek" Povedal a žmurkol. Rýchlo som vstala a svoj meč som vytiahla z mŕtvoly pavúka. Prišla som k Robbiemu..

,,Ako sa máš?" Spýtala som sa ho a utrela som doňho celý ten meč.

,,Eww. Čo to robíš?!" Pozrel na mňa a ja som sa zasmiala.

,,Prepáč? Snáď si nebudem špiniť vlastné šaty" Povedala som a zasmiala som sa.

,,Však počkaj!" Zakričal, ale to už som ja najrýchlejšie bežala od neho preč. A to smerom do Talgarie, keď už sa máme hrať na naháňačku. Meč som mala bezpečne v púzdre a smiala som sa ako som pred ním utekala.

,,Však počkaj, keď ťa chytím!" Povedal výhražne a ja som sa smiala.

,,Smola.. Hybridko nám nemá upírsku super rýchlosť" Zasmiala som sa ako som si ho doberala.

,,Ale hybridko si ju môže získať hneď ako ťa chytí" Povedal a zasmial sa.

,,To už ti bude na nič! Potrebuješ ju teraz!" Povedala som a zasmiala som sa. On zas pridal v behu za to, čo ja som spomaľovala. Už som nevládala a nechápem ako on môže mať takú výdrž. Už som zastavila a v tom ma z celou silou odhodil Robbie na zem. Skončili sme ležať vedľa seba a obaja sme sa tam smiali. Keby išiel niekto okolo nás myslel by si, že sme sa pomiatli, že ležíme na takomto mieste na zemi a smejeme sa.

,,Vyhral som" Povedal a prevalil sa na mňa, tak že si na mňa sadol. Ale tak, aby to nebolelo. Ja som sa stále smiala.

,,Hej.. Choď dole!" Povedala som mu pomedzi smiech a svojimi rukami som ho chcela odstrčiť.

,,Ani náhodou" Povedal a chytil moje ruky, ktoré mi hneď tými jeho pridržal pri mojej hlave na zemi. Už som sa začínala upokojovať, čiže smiech ma za chvíľu prešiel.

,,Čo mi urobíš hm?" Spýtala som sa ho.

,,To ešte neviem, ale zaslúžiš si trest" Usmial sa diabolsky do jednej strany.

,,Ja som ti to len vrátila" Bránila som sa a usmiala sa naňho.

,,Lenže to si nemala" Povedal a usmial sa. Ja som sa zachechtala.

,,Si ako pierko" Povedala som. A on sa tiež zasmial.

,,No. Musíš zaplatiť za to čo si urobila" Usmial sa. Nenápadne som si zvnútra zahryzla do pery. Jediná vec po čom som jednoducho túžila, aby mi spravil bolo, aby ma riadne pobozkal. Kľudne aj tu a teraz. A aby mi pustil ruky, nech by som sa svojimi prstami mohla zaboriť do tých nádherných čiernych vlasov. Dotknúť sa ich. Zistiť či sú také jemné ako vyzerajú. Túžila som po ňom. Už sa nejaké tie náznaky javili, ale nič sa nedialo. No teraz som si tým istá. V bruchu mi lietajú motýle ako šialené a ja ich neviem ovládať. V tom sa ale riadne mykol a okamžite vstal. Podal mi ruku a vstala som tiež. Pred nami išla obrovská stonožka. Vlastne okolo nás prechádzala ako vlak.

,,Nasadneme? Budeme tam skôr a rozhodne si nás všimne menej hmyzu" Usmial sa doširoka a ja som len súhlasne prikývla. Však to nezažiješ každý deň. Vyliezol na stonožku a aj mne podal ruku, aby som na ňu vyliezla. Tak sme sa viezli na stonožke. Ja som sedela vpredu a on za mnou.