Lost in Fantasy [DOKONČENÉ] ✔

Pavúkolypsa

Keď stonožka už išla smerom, ktorý nám nevyhovoval zoskočili sme z nej.

,,Myslím, že by sme si mali pospať je to ešte asi dva dni cesty a čokoľvek nás v tomto svete môže stretnúť" Povedal a ja som sa naňho usmiala. Je snáď možné, aby som ho už nenenávidela? Pozerala som naňho.

,,Aha. Tam je jaskyňa mohli by sme tam ísť" Ukázal niekam do diaľky, ale ja som z neho nespúšťala zrak. Otočil sa na mňa.

,,Christinne" Povedal a usmial sa..,,Ja ťa milujem" Okamžite po mne vyštartoval a začal ma bozkávať.

,,Christinne. Christinne! Teraz by ma vážne zaujímalo na čo myslíš" Zasmial sa a vtedy a som sa začervenala a otočila som sa mu rýchlo chrbtom, aby si ma nevšimol. Sakra. Na čo to myslíš Christinne?! Vzchop sa! Ty s ním nikdy nebudeš! Žijete v rôznych svetoch a navyše ste rôzny druh! A navyše o teba nemá záujem! Do pekla ako sa mi toto mohlo stať? Myslela som, že sa nikdy nezamilujem, ale je to tu. A je to len jednostranné. Čo horšie sa mi môže stať? Spýtala som sa sama seba, ale v tom sa predomnou objavila obrovská osa. To bola len rečnícka otázka! Kričala som v podvedomí na svoje podvedomie a okamžite som cúvla. Robbie prišiel ku mne.

,,Hej. Neboj sa jej. Neublíži ti dokiaľ ju nenaštveš" Povedal.

,,V tomto svete si normálne človek musí dávať pozor inak umrie" Povedala som naštvane.

,,Človek áno. Niekto ako my? Len niekedy" Zasmial sa. Osa našťastie odletela preč a vykašľala sa na nás. My sme si len vydýchli a vošli sme do tmavej jaskyne.

,,No poď" Vošiel do tmy a volal ma.

,,Nehovor mi, že vidíš aj v tme!"

,,Ty nie?" Ozvalo sa.

,,Som človek! Čo myslíš?!" Spýtala som sa a v tom ma chytila jeho ruka. Zrazu sa zapálil oheň. Teda skôr fakľa v Robbieho druhej ruke.

,,Nehovor mi, že si z časti drak!" Povedala som ako som naňho pozerala.

,,Nie. To asi ten čarodej, ktorého som raz zabil. Dokázal ovládať oheň. Doteraz som ani nevedel, že to dokážem" Zasmial sa a až vtedy som si uvedomila, že sa stále držíme za ruky. Išli sme hlbšie do jaskyne.

,,Odkiaľ vieš, že tu nič nežije?" Spýtala som sa ho.

,,Oh to som nepovedal" Pozrel na mňa a začala som mať nepríjemný pocit.

,,Žije tu jeden pavúk. Určite" Usmial sa na mňa a dal dole pavučinu pri ňom. Preglga som.
,,Preto ťa držím za ruku, len sa neboj" Usmial sa na mňa a v tom sa ozval z diaľky zvuk. Okamžite som mu jeho ruku stisla a pozerala do diaľky pokiaľ svietila fakľa.

,,Je tu" Povedal a otočil si ma k nemu. Vytiahol môj meč.,,Skry sa za mňa" Povedal tak som urobila ako povedal. Ale potom som sa zamračila a vytrhla som mu z ruky svoj meč.

,,Ten meč som určite dostala z nejakého dôvodu! Nebudem len stáť vzadu sa skrývať sa!" Povedala som a pripravovala som sa na príchod pavúka.

,,Si si istá?" Pozrel na mňa.

,,Som! Je na čase, aby som prekonala svoj strach!" Zaujala som bojový postoj a Robbie vedľa mňa pre istotu tiež.

,,Celý čas čítam knihy o dobrodružstvách a sile, ktorú v sebe nabrali hlavné postavy, aby sa prekonali a všetky knihy sú fantasy, takže teraz je na čase, aby som v sebe nabrala silu ja.. Však preboha som vo svete fantázie" Zasmiala som sa, no to už na mňa vybehol pavúk.,,Drž sa stranou!" Rozkázala som Robbiemu a odsotila som ho nabok. Pavúk bol už pri mne a ja som mu na jeden ťah odsekla hlavu.

,,Hm.. Bolo to ľahšie než som si myslela" Povedala som a v tom som začula akoby kroky. Pomaly som sa s Robbiemu otočila za zvukom z kadiaľ kroky pochádzali a on tam zasvietil fakľou. Zbadala som ako po ceste k nám beží niekoľko menších ale aj tak veľkých ako je pes pavúkov a keď som sa obzrela ďalej liezli aj po stenách a dokonca aj nad našimi hlavami a začali sa spúšťať dole.

,,Bež!" Zakričali sme obaja naraz tomu druhému a okamžite sme bežali najrýchlejšie ako sme mohli z tej jaskyne. Neviem, či sa mi to len zdalo ale hneď vedľa jaskyne napravo som uvidela stáť postavu, ktorá na nás pozerala. Bol to chlapec. Mohol mať takých 13 rokov a ako sa pozrel do jaskyne rozbehol sa za nami. Keď sme im všetci ušli v dostatočnej vzdialenosti rovno sme bežali smerom do Talgarie. Aspoň tam budeme skôr. Zastavili sme a oddychovali. Robbieho a môj pohľad však okamžite padol na chlapca, ktorý nás sledoval. Keď si všimol, že ho pozorujeme okamžite sa strhol a začal znovu bežať, ale Robbie ho dobehol a priviedol ho ku mne za lakeť.

,,Kto si a čo tu robíš?" Spýtal sa ho naštvane Robbie a chlapec naňho pozeral.

,,Robbie.. Pusti ho" Povedala som.

,,On ešte môže byť rád, že žije. Kebyže tu niesi a zistím, že ma sledoval okamžite ho zabijem!" Povedal a prebodol ho pohľadom.