Barbie's Bodyguard [DOKONČENÉ] ✔

3.

Keď povedala tie slová, za zápästie som si ju pritiahol k sebe a hrubo ju pritlačil k stene. ,,Od teraz už nemáš žiadnu moc.. Už niesi nič.. Ak chceš prežiť budeš robiť presne to, čo ti poviem.. Inak môžem odísť a ty si do týždňa mŕtva... A môžeš sa modliť, aby to bola rýchla smrť.". Povedal som chladným hlasom a v jej očiach bolo vidno strach.

,,Prosím? O čom to hovoríš?" Zvedavo som naňho pozrela. Vraj som do týždňa mŕtva. Takže takto to tatko myslel? Že po mne niekto ide? Och. Všetko pochopím zle! Nadávala som si za to v hlave, ale musela som sa sústrediť na prítomnosť.,,A pusti ma!" Pípla som a zamračila som sa naňho. 

Zdá sa, že to pochopila.. Zdvihol som kútik úst a pustil ju.,,Veď ma!"

Založila som si ruky na prsia.,,Hovor! Všetko!" Prezradil mi moc a ja som mu už jednoducho s týmto nevedela dať pokoj. Na to nech zabudne.

Povzdychol som si a pretočil som nad ňou ocami.,,Fajn.. Ale niekde inde"

,,Môžme ísť ku mne do izby.. Je krásna, ružová a pohodlná" Usmiala som sa. Som rada, že mi to povie. Som skutočne zvedavá, ale to nemení nič na tom, že je divný a divný ľudia sú príšerný. Nemám jednoducho takých rada.

Keď mi povedala že je rúžová.. Išlo ma poraziť.,,Nie, ideme do mojej... Stačí, že máš rúžové tričko" Pokrútil som nad ňou hlavou.

Zavrčala som naňho.,,Čo máš proti ružovej? Je to pekná farba" Vzdychla som si do vetra a nasledovala a ho naštvane do jeho izby.

Sadol som si na posteľ a porozhliadol sa po izbe.,,Keď ti to poviem ja, už za svojím otcom ísť nemusíš"

,,Super! Hovor!" Nadšene som naňho pozrela.

,,Tvoj otec sa zaplietol s veľmi zlými ľuďmi, ktorí chcú pomstu a ako to najlepšie dosiahnuť? Zabiť jeho ufrfľanú dcerušku, potom na jej pohrebe zabiť aj jeho a zničiť ich dom a vziať si všetky poklady, ktoré má.. A to tvoje zabitie nie je len tak.. Pred pár týždňami som sa k nim infiltroval, na požiadanie tvojho otca. To čo ti tí chlapi chcú spraviť. No... Povedzme, že ak by som ti to povedal, už by si nikdy nemohla zaspať.. Takže odstrihneš sa zo všetkých sociálnych sietí, pretože vďaka nim ťa môžu nájsť, môžu ťa zavolať cez niekoho.. Budeš sa učiť doma a učiť ta bude len ten, komu to dovolím, von budeš chodiť jedine so mnou a nie do tých tvojich somarín.. pojdeme tak kam budeme musieť a kam budem chcieť ja. Zmeníš svoj šatník a prefarbíš si vlasy, nebudeš sa maľovať ani nič podobné... Nikto ťa nesmie spoznať.. A rozhodne zmeníš tvoj prístup.. Pár dní budeme tu.. Potom so mnou odchádzaš .. Preto sa musíš zmeniť úplne, aby ťa počas cesty nikto nespoznal, pôjdeš ku mne domov.. Tam budu platiť moje pravidlá.. Tvoj otec chce, aby som ťa aj niečo naučil.. A tak podobne.. A keď už tak rozmýšľam.. Nezbalíš si nič, poprosím moju sestru, nech ti ku mne niečo prinesie. A teraz mi ukážeš zvyšok domu.. A upozorňujem ťa, ak porušíš moje pravidla, budeš trpieť.. Potrestám ťa" Chladne som sa zasmial a uškrnul sa na ňu.