Barbie's Bodyguard [DOKONČENÉ] ✔

17.

Zamračil som sa.,,Ja som ale upír, to ku mne patrí, ale ty si človek.. Si mladé, krásne a múdre dievča.. To čo robíš.. Je to veľmi zlé. Ver mi, ja to viem.. Nejaký ten piatok po svete už chodím."

,,Takže ty používaš ako výhovorku, že si upír? Ale aj tak ubližuješ." Založila som si ruky na prsiach. Prečo by on mal byť ten dobrý a zo mňa robí tu zlú?!

,,Áno, ubližujem. Ale ja som si nemohol vybrať ako ty! Nechápeš to?!" Zakričal som na ňu a vybehol z domu preč.. Sadol som si na schody a snažil som sa potlačiť svoj hnev.

,,Dá sa aj nezabíjať kvôli krvi. Trebárs ukradnúť z niekadiaľ" Kričala som za ním, ale určite to počul. Nenechám zo seba spraviť tu zlú!

Sedel som na schodol a rozmýšľal.. Mala pravdu.. To ja som ten zlý. To ja zabíjam.. Ja som monštrum.. Bože! Hlava mi išla vybuchnúť.

Došla som za ním a uvidela ho. Nevyzeral zrovna najlepšie.

Cítil som, že bola za mnou, ale neotočil som sa.. Ďalej som sedel s rukami na tvári.

,,Hej. Viem, že vieš že tu som.. Fakt Prepáč. Ja som tu tá zlá mrcha. Ty možno zabiješ, ale nespravíš im zo života peklo do jeho konca. Som monštrum." Usmiala som sa a sadla som si k nemu.,,My sme. A vieš čo aj keď si taký divný a ja som to priam nenávidela. Teraz mi to vôbec nevadí. Spravili sme veľa zlých veci, ale stále máme možnosť zmeniť sa.. 
Už tu pitomú ružovú skoro nenávidím" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa spolu s ňou.,,Bolo na čase, tá farba je fakt strašná" povedal som.,,Poď sem." Pritiahol som si ju k sebe a objal ju.

S radosťou som ho objala späť a zachechtala sa.

,,Čo ti je také smiešne?"

,,Je to" Smiech,,Neskutočné. Objímam sa tu s upírom na schodoch" smiech.,,Musíš" smiech.,,Musíš vnímať ako šialené to znie. Ja - hlavná roztliezkavačka, panička a príšerna krava objímam upíra" smiech,,kto by si toto pomyslel?"

,,Asi nikto" Smial som sa spolu s ňou.

,,Vieš.. Vlastne ťa mám radšej než pani Dolsovú" Usmiala som sa.

,,Pani Dolsovú? A to je kto?" Opýtal som sa so zdvihnutým obočím.

,,Jedna moja učiteľka.. Podpálila som jej vlasy" Pozrela som zahanbene na druhú stranu.

,,Hm.. Nehanbi sa.. Každý má v živote okamihy, na ktoré nie je pyšný."

,,Ale najhoršie je že sa mi to páčilo.. Ja" Začala som sa smiať.,,Mal si ju vidieť horieť a behať po triede. A keď povedala jednému tupému spolužiakovi, že ju má uhasiť tak po nej hodil hasičák" Smiala som sa viac.,,Ehm.. Viem že by som sa nemala smiať, ale... Stále to je vtipné. Hlavne preto že našťastie vyšla bez zranenia.. Ale školu opustila" Pozrela som sa naňho čo mi povie.

,,Z teba by bola skvelá upírka" Mrkol som na ňu.

,,Možno by to nebolo také zlé" Zasmiala som sa.

,,To nie.. Ale mala by si ma na krku veľmi, veľmi dlho." Zasmial som sa.

,,To je dvojzmyselné" Zachechtala som sa.

,,A možno malo byť." Postavil som sa.,,Už musíš byť hladná, tak poď." Podal som jej ruku.

Prijala som ju a išla som s ním.