Barbie's Bodyguard [DOKONČENÉ] ✔

19.

,,Ale aj tak to nie je nič oproti čerstvej krvi." Kráčal som vedľa nej.. Zo zvedavosti, ako zareaguje, som jej odhrnul vlasy z krku a zo zadu pristúpil k nej.. Ruku som dal na jej bok a pritiahol som si ju k svojej hrudi.. Hlavu som jej otočil na bok a tesákmi jej prešiel po pokožke.

Snažila som sa zostať v pokoji, ale srdce má vlastnú reč.,,Daj si.. Ak chceš" Povedala som nakoniec a zatvorila som oči. Čakala som na to, čo spraví.

Zatvoril som oči a snažil sa ovládnuť.. Nešlo to.. Tie 4 slová ma pohltili.. Otočil som ju k sebe a prirazil k stene, moje oči museli byť červené a tesáky ma až boleli ako veľmi sa chceli zaryť do jej jemnej koži na krku.. Natisol som sa na ňu celým telom a jednou rukou som jej nahol hlavu na stranu.. Jazykom som prešiel cez jej krk, až k jej pulzujúcej žile.. Snažila sa byť kľudná, ale bolo vidno, že sa bojí.. Aj keď nie tak ako prvýkrát.. Bojoval som sám so sebou.

,,Bolí to?" Spýtala som sa už zdesene. Normálne by som toto nikdy nespravila, ale ten chalan.. On.. Ja.. Asi som sa zamilovala. Urobil zo mňa lepšieho človeka tak myslím, že sa mu nejako môžem odvďačiť.

,,Bolí.. Ja... Ja nemôžem.. Ublížim ti." Hlavu som si položil do záhybu jej krku... A zhlboka dýchal.

,,To sa zahojí.. Ja.. Chcem ti len poďakovať za to, že si bol taký dobrý a vlastne si mi aj pomohol zmeniť sa."

Zasmial som sa.,,Životom mi však ďakovať nemusíš." Povedal som cez zaťaté zuby.
 

,,Však sa ovládneš.. Nemusíš ma predsa zabiť" Zasmiala som sa.

,,Lenže ja.. Ja som ešte nikdy nedokázal prestať." Povedal som chrapľavým hlasom.,,Ty to stále nechápeš.. Zabijem ťa, Bri." Rýchlo som od nej odstúpil.,,Bež! Zamkni sa v izbe, pozatváraj všetky okná, všetko.. A hlavne odtiaľ neodchádzaj.. Tu máš mobil.. Je bezpečný.. Ak.. Ak by to bolo so mnou naozaj zlé.. A chcel vyraziť dvere alebo niečo podobné, zavolaj Rebeke.. Príde a pomôže ti." Hovoril som cez zaťaté zuby.,,Tak Bež!!" Zakričal som na ňu poriadne hlasno.. Päste som zatínal tak silno, až mi zbeleli hánky.,,Musím. Musím ísť von. Bež, Bri!!!" Vybehol som preč.

Týmto mi fakt nahnal strach. Okamžite som sa rozbehla do izby a zamkla sa tam. Spravila som tak, ako on hovoril, tiež som zavrela okná. Teraz som sa fakt bála. Umrieť nechcem. Toto som fakt nečakala. Sadla som si na posteľ a v ruke zvierala mobil.

Snažil som sa ovládnuť, ale nešlo to.. Ona a jej krv.. Musím ju mať celú.. Rozbehol som sa k nej do domu a z pracovne vzal náhradné kľúče.. Ak chcem takto niečiu krv.. Napádajú mi veľmi múdre riešenia. Vybehol som hore a hneď na prvý pokus som odomkol. Kľúče som hodil na zem a pribehol k Bri.. Vzal som jej mobil a odhodil ho.. Sedela na posteli a vystrašene na mňa pozerala.. Posunul som ju do stredu postele a vyliezol si za ňou.. Ruky som jej dal nad hlavu a sadol si na jej brucho, ale nie tak aby ju to bolelo.,,A teraz si moja" Uškrnul som sa a tvárou sa priblížil k nej.

,,Čo robíš?! Darren? Nerob to! Sám si to povedal.. Nedokážeš sa ovládať!" Pozerala som naňho vydesene a už to je niečo, že som sa odvážila vôbec prehovoriť. Načo mi povedal nech som v bezpečí, keď sa sem aj tak dostane?!

,,Britanny" Zavrčal som na ňu.,,Nepokúšaj ma"

Bola som ticho.. Radšej. Neviem či to bolo to, čo myslel.

,,Si tak mätúca"

,,Ja? Ty si ma sem poslal a hneď si si otvoril dvere! Kto toto spraví? Ako vážne!" Pozerala som naňho.

,,Oveľa radšej ťa mám, keď si ticho.. A už viem, ako to docielim"

Začala som prerývane dýchať. On ma vážne plánuje zabiť. Bože Dobrý. No snáď to bude lepšie než to, čo chceli tí čo po mne idú. Pozerala som sa mu do očí. Čakala na svoj koniec.