Krotiteľ

27. Kapitola - Všetko zlé je na niečo dobré

Axel ustrnie na mieste. Dlho na mňa hľadí s nečitateľným výrazom, bez jediného slova či náznaku, čo si o tom myslí.

Potichu sa ozvem: „Axel, ja viem, že.."

„Buď ticho, May! Nič nehovor," preruší ma rázne a otočí sa mi chrbtom. Zahryznem si do pery a len mlčky sledujem, ako si naštvane prehrabne rukou vlasy. „Z akého dôvodu si si mohla myslieť, že zrovna Darien ti pomôže?" Nekričí, no jasne z neho cítim, aký je rozzúrený.

„Prosím, nechaj ma to vysvetliť," podídem ku nemu a otočím ho tvárou k sebe. „Nechcela som..."

„Nechcela si čo?" vyštekne a strasie ruky, ktoré som mala položené na jeho pleciach. „Ublížiť niekomu? Zradiť ma? Nie, vážne, May, zaujíma ma, čo si chcela dosiahnuť? Ako si myslíš, že toto celé dopadne?"

Odvážim sa zdvihnúť hlavu a čeliť jeho spaľujúcemu pohľadu. Viem, že by mi nebol schopný ublížiť. Nikdy však nebol takýto naštvaný. Neviem, či je to mnou alebo jednoducho pri Darienovi stráca kontrolu nad svojimi emóciami.

„Vieš veľmi dobre v akej som bola pozícii. Mohla som len vyhrať inak by mi tvoj otec urobil ktoviečo. Musela som niečo spraviť!"

„Nezvaľuj vinu na niekoho iného, mala si prísť za mnou! Alebo za ktorýmkoľvek profesorom, ale nie za tou prekliatou pijavicou! Nie za nepriateľom, ktorým je najnebezpečnejší a najkrutejší upír v dejinách celého sveta!"

„Čo ťa tak štve? To, že som raz poslúchla jeho radu? Áno, uznávam, nebolo to zrovna najvhodnejšie, ale pomohlo to. Však sa pozri, ako dopadla súťaž! A tým to celé končí," rozhodím naštvane rukami.

„Ty to stále nechápeš, May! Si v tomto svete tak krátko, že ani nedokážeš pochopiť, čoho je on schopný! Myslíš si, že sa len tak náhodne prechádza po lese a pozná riešenie na všetky tvoje problémy?! Ako si sa s ním po tom všetkom mohla stretnúť?!"

„Po čom?" odvrknem. „Ako mám vedieť, čo urobil, keď mi nič nechceš povedať? Má to niečo spoločné s Katiou?"

Na Axelovej tvári sa zjaví výraz plný mučivej bolesti, dokonca ma napadne, že len odíde bez odpovede. Nakoniec sa mi však len zahľadí do očí a potichu povie: „Do toho ťa nič nie je. A teraz tu nejde o mňa, ale o to, čo si spravila ty! Si moja skrotená, ty nemôžeš robiť veci za mojím chrbtom!"

„Chcela som len pomôcť! A konečne všetkým dokázať, že som dosť dobrá!"

„Ako môžeš byť taká sebecká?!" zakričí rozzúrene. „Tu nejde o teba a tvoj pocit menejcennosti! Vieš koľkým ľuďom to mohlo ublížiť? Alebo koľkým to ešte len môže ublížiť?"

„Niekomu som nechcela ublížiť!" zopakujem už tisíci ráz a do očí sa mi tlačia slzy. „Len som nemyslela..."

„Na nás ostatných a ako nás to môže ovplyvniť? Samozrejme, že nie, lebo si sa sústredila len na to, ako to pomôže tebe. Čo ak však Darien toto celé naplánoval a teraz len niekde čaká, kým stratíš kontrolu a nezabiješ ma? Alebo možno keď nebudem nablízku, tak pólku Akadémie a ani tu nemusia byť upíri, dokážeme sa zničiť aj sami medzi sebou."

„Nikdy by som ti neublížila Axel, prosím. Musíš mi veriť," prehovorím naliehavo, no v jeho tvári sa nemihne ani štipka pochopenia.

„Chápeš, že to práve nemôžem? Nikto teraz nevie, čoho si schopná. Pre dobro všetkých, sa spoločnosti radšej vyhýbaj a predovšetkým mne," povie chladne a bez ďalšieho slova odíde preč.

A možno toto je dôvod, prečo sa niekto radšej pripojil k upírom. Už mal dosť toho, ako mu stále niekto opakoval, že všetko, čo robí nie je správne! Prečo nikto nevidí, že to nerobím kvôli sebe?