Krotiteľ

20. Kapitola - Nedostatočná

Nervózne sa prechádzam z jedenej strany cesty na druhú. Svoju spodnú peru drvím medzi zubami až v ústach ucítim kovovú pachuť krvi. Som však príliš zamestnaná svojimi myšlienkami, aby som to brala na vedomie.

Ešte raz si uhladím obyčajné čierne tričko s dlhým rukávom a skontrolujem svoje tmavomodré džíny, či sa za tých niekoľko sekúnd nestihli zašpiniť.

S Axelom sa nachádzame na príjazdovej ceste obklopenej lesom a čakáme na príchod najdôležitejšej osoby v celom vlčom svete. Akoby už to nebol dostatočný dôvod na nervozitu, Axelov otec si špeciálne vyžiadal moju prítomnosť v uvítacom výbore.

„Už sa prestaň tu toľko premávať, robíš prievan," pobavene sa na mňa pozrel Axel. Zdá sa, že ten je úplne v pohode, akoby to bol len ďalší normálny deň. Poznám ho však už nejaký ten piatok a za ten čas som stihla spozorovať, že je prekvapivo zdatný v skrývaní svojich emócii. „Otec ide iba skontrolovať školu a uistiť sa, že už nedôjde k ďalšiemu napadnutiu. Nič viac."

Príde skontrolovať školu a mňa. Neviem, prečo som si tým taká istá, no niečo mi navráva, že počas tejto návštevy zo mňa nespustí oči. Však koniec koncov, mám chrániť jeho syna a dediča tohto vlčieho impéria a nie som schopná ubrániť ani seba.

Zovretie Axelových prstov okolo môjho zápästia ma donúti zastaviť. „Už sa ukľudni a postav sa normálne za mňa. Otec vie, že si tu len krátko a nebude od teba očakávať perfektné znalosti zo všetkých predmetov a aby si porazila jeho armádu, okej?" stisne pery a vidím, že začína so mnou strácať trpezlivosť.

Zhlboka sa nadýchnem a nakoniec predsa len poslúchnem.

„Je tu ešte jedna vec," povie po chvíli, keď vytrvalo len hľadel pred seba na prázdnu cestu. „Od príchodu som s tebou jednal ako so seberovnou a mohla si si robiť, čo chceš. Teraz sa však budeš musieť začať chovať ako skrotená." Nadýchol sa a po krátkom tichu znova pokračoval. „Nechal som ťa chvíľku zvyknúť si bez všetkých týchto obmedzení, no teraz budeš musieť robiť to, čo ti poviem. Ak ti prikážem, aby si mi s niečím pomohla alebo aby si mi priniesla upíra, tak to spravíš. Bez námietok a bez akýchkoľvek otázok. Budeš sa ku mne správať úctivo, takže musíš vynechať všetky tie tvoje poznámky a vzdorovité pohľady, chápeš?"

„Isteže, budem ťa oslovovať vaše veličenstvo a počúvať na povel ako správny psík, neboj sa," prevrátim očami.

„Vidíš? O tomto hovorím," pobavene na mňa pozrie. „Ale teraz to myslím vážne, May. My nie sme seberovní. Si v mojom živote na to, aby si ma ochraňovala, nič viac. Ty nemáš súdiť moje rozhodnutia, ani keď sa týkajú teba. Nech sa ti to akokoľvek nepáči, musíš počúvnuť každý môj príkaz."

„Aspoň viem, na čom som," poviem bez akéhokoľvek náznaku emócii, aj keď v mojom vnútri to vrie. Od hnevu zovriem ruky do pästí a prepaľujem jeho chrbát nazúreným pohľadom. Ak chcel poslušné šteňa, zvolil si nesprávnu skrotenú.

Z úst mi unikne neveriaci smiech. Pokrútim hlavou, otočím sa na päte a vyberiem sa smerom k Akadémii nehľadiac na následky. Ak chce, aby som počúvala, bude sa musie začať správať slušne. A to som si myslela, že za tie mesiace sme sa niekde posunuli.

„Ty si ma nepočula, May?" ozve sa, keď si všimne, že už poslušne za ním nestojím. „Ty si v žiadnom prípade nemôžeš robiť, čo sa ti zachce. A dnes naozaj nie je vhodný čas na tvoje trucovanie, tak sa postav za mňa a správaj sa slušne," prikáže naštvane.

Chcem na neho nakričať, nadávať a zbiť ho, no práve v tej chvíli začujem prichádzajúce auto. A napriek môjmu aktuálnemu rozpoloženiu sa vrátim ku Axelovi. Odporovanie kráľovi by asi nebolo to najmúdrejšie.