Krotiteľ

18. Kapitola - Ani chvíľka pokoja

Nasledujúce dni sú v Akadémii pochmúrne.

Nad každým sa vznáša tieň smrti vlkov aj skrotených. Obvyklý ruch sa zmenil na ťaživé ticho, ktoré bolo prerušované len tlmenými rozhovormi. Aj skupinka okolo Carin je nezvyčajne tichá. No zároveň sa aj každý obava o svoj život, už si nikto z nás nie je istý svojou bezpečnosťou. Upíri sa už raz dostali do Akadémie a každý očakáva, kedy sa to stane znovu. V našej triede to však je všetko ešte intenzívnejšie.

Ostala z nás sotva polovička, ktorá prežila tú osudnú noc. Učiť sa v učebniach a pozerať na tie prázdne miesta, čo po nich ostali, vzbudzovalo úzkosť. Ostatných som príliš nepoznala, keďže som väčšinu času trávila s Erin, Rayom a Arthurom, napriek tomu ani mňa tá ťažoba straty ostatných neobchádzala.

„Dnes je rozlúčka," povie ticho Erin, keď si sadáme ku stolu. Pri raňajkách zvyčajne bývame iba my dve, keďže chalani si vždy s radosťou pospia.

Tejto téme sme sa snažili vyhýbať. Radšej sme viacej času trávili učením v knižnici ako tým, čo to pre nás znamená. Tváriť sa, že problémy neexistujú sa pomaly stáva mojou špecialitou.

„Asi by som sa tam mala ukázať, že?" zamrmlem potichu a pohľad sklopím ku šálke čaju v svojich rukách. Ani najmenej sa mi dnes nechce tráviť zavretá kdesi dnu a trúchliť nad stratou ľudí, ktorých som sotva poznala.

„Možno by si sa mala začať chovať ako hlavná skrotená," prekvapene zdvihnem zrak. „Nepozeraj tak na mňa, May, myslím to dobre. Ide o to, že by si sa mala viacej zaujímať o ostatných. Je fajn, že sa toľko s nami učíš a doháňaš zameškané, no tvojou úlohou je robiť viac než to."

„Napríklad?" Pri myšlienke, že by som sa mala začať pchať niekomu do zadku, sa mierne zamračím.

„Napríklad by si sa mohla začať správať k Axelovi trocha milšie," keď na ňu znova prekvapene pozriem, so smiechom zahlási: „Prestaň s tými pohľadmi, vieš veľmi dobre o čom hovorím. Viem, že sa v týchto veciach ešte trocha strácaš, no k vlkom by si mala mať aspoň nejakú úctu. Keby Axel nebol taký dobrý, už dávno tu so mnou takto spokojne nesedíš. Nevravím, že sa mu máš hodiť okolo krku, no prospelo by vám obom, keby si si ho troška pustila k telu."

Zahľadím sa von oknom na okolitý les. „Asi máš pravdu, no nedávno som niekoho stratila a zrovna sa necítim na nadväzovanie hlbokých vzťahov."

„To bola tá noc, keď si s Axelom bola von, však?"

„Ako to vieš?" spýtam sa zmätene. Okrem Axela o tom nikto nemal vedieť.

Nedbalo mykne plecom a pousmeje sa. „Trávime spolu každý deň, už ťa trocha poznám, May. A od tej noci si uzavretejšia, ako si bola pred tým. Nemáš záujem spoznávať ostatných a sústreďuješ sa len na učenie a tréningy s Farrellom. Nie je to až také ťažké spozorovať," žmurkla na mňa. „Takže z celého tohto rozhovoru vyplýva, že by ti neuškodilo tráviť viac času v spoločnosti."

„Si dobrá kamarátka, vieš o tom?" poviem nakoniec a usmejem sa.

„Ani ty nie si až taká hrozná," zasmeje sa.

Na strednej škole som si s dievčatami moc nerozumela. Akosi sme vždy riešili rozdielne veci a Walter mi asi ako jediný naozaj rozumel. Tu je to iné. Mám Erin, ktorá sa nebojí mi povedať pravdu, ktorú nevidím, radí mi, ako tu mám prežiť, pomáha mi s doháňaním učiva. Je milá, priateľská a veselá. Nenechá si však skákať po hlave a dokáže sa za seba postaviť. Rozumie mi a chápe ma. A až teraz som pochopila, že som našla to, čo mi na strednej tak chýbalo.

„Dobré ráno, dámy," pozdraví sa nám Arthur s Rayom. Napriek tomu, že vstávali oveľa neskôr ako my, stále vyzerajú rozospato a s nechuťou do ďalšieho vzdelávania.