Naruto: Zirael

Kapitola 15: Keď má dievča svoje dni

„AU!" Hneď po otvorení dverí od jeho bytu ma šlahnul na podlahu. Ani sa na mňa nepozrel, iba ma ignoroval a odišiel do kúpeľne.

„Aspoň ste ma mohol odviazať! Baka Kakashi!"

S ním tu mám naozaj byť? Preboha.. To tu akože budem dokedy zviazaná?

Kúsok odo mňa ležal kunai, vyzeral byť pekne ostrý. Odtlačila som sa k nemu, chytila ho zubami cez masku, prerezala ním lano zaviazané okolo mojich rúk a potom nôh. Čo teraz? Napadlo ma ísť za Hokagem, ale podľa mňa by bola lepšia možnosť nájsť Sasukeho. Aj keď vôbec neviem, kde býva, ach jaj.

Vybrala som sa pomalým, tichým krokom ku dverám a každú chvíľu sa ujisťovala, či sem nejde ten šedovlasý strašiak. S hlbokým nádychom som začala stláčať kľučku, mala som pocit, ako keby sa mal každú chvíľu zjaviť za mnou a znova ma zviazať. Pri otváraní dvere poriadne zavŕzgali. Zastavila som a čakala, čo sa stane, našťastie to asi nepočul. Teraz stačí iba prekročiť prah, zavrieť dvere, vybehnúť čo najrýchlejšie a najďalej odtiaľto....... Hotovo!

----------------------------------------------------------------------------------------------------

o 20 minút:

Neustále behám do všelijakých uličiek a stretla som nanajvýš neznámych ľudí a joninov, ktorých nepoznám. Bol to vôbec dobrý nápad ujsť Kakashimu? Podľa mňa nie, lenže ja pri ňom už nechcem byť, aj keď je to Hokageho požiadavka. Zaujímalo by ma, ako asi vyzerá taký letný festival tu v Konohe. Predsalen som v Japonsku a takéto veci tu bývajú. Určite to musí byť úžasné... Začína sa už stmievať, mala by som.. Vlastne, nemala by som nič. Teraz chcem nájsť Sasukeho a to aj spravím. Vôbec neviem kde je, nemôžem mu zavolať lebo nemám signál... Mám to, spýtam sa niekoho! Napríklad.. Tam stojí Iruka Umino!

Rýchlo som pribehla pred neho. „Dobrý deň, neviete náhodou kde je Sasuke Uchiha?"

Keď som začala pozerať Naruta, trochu sa mi Iruka páčil, kvôli jeho účesu.

Zamyslel sa. „Pred chvíľou som ho videl u Yakini-"

„Ďakujem!"

Keď ma Kakashi ťahal po zemi zviazanú, tak sme išli okolo Yakiniku-Q, ktoré je kúsok odtiaľto. Prosím, nech tam ešte stále je!

Vidím ho!

„Sasuke!"

Hneď ako som na neho zakričala ma niekto zozadu zdrapil a odtiahol za roh. Začala som sa vrtieť, kopať až ma nakoniec tá osoba pustila. Bol to Kakashi.

„Hovoril som ti, aby si za ním nechodila!"

Zamračila som sa.

„Juliet!" Zakričal Sasuke.

Chcela som sa za ním rozbehnúť, ale radšej zostanem na mieste.

Otočila som sa tomu šedovlasému čudu chrbtom. „... Prečo?" 

Vzdychol. „Je to rozkaz od Hokage-sama.."

Ach... Snažila som sa Sasukeho dostať do Konohy, podarilo sa to, teraz sa ja musím dostať domov na Slovensko. Ale ako?

„On a tie jeho priblblé rozkazy..."

Chytil ma za rameno a povedal potichu: „Poďme."

Začína mi byť trochu zle, točí sa mi hlava... Je mi na odpadnutie, neudržím sa na nohách...

„H-Hej!"