Naruto: Zirael

Kapitola 28: Nepodarený presun

Jauvaaaajs... Ty voleee... Koho by len napadlo, že po presune odpadnem a skončím s rachnutou hlavou? ....

Otvorila som oči a videla, ako ľudia prechádzajú okolo mňa, šuškajúci, popritom hádzali na mňa divné, zvedavé výrazy.

Po chvíli prišiel ku mne nejaký pravdepodobne 20-ročný týpek, ktorý mi pomohol vstať. „Si v poriadku?"

„Eheh, dajme tomu, že áno." Odpovedala som s drobným úsmevom, ale potom keď som sa poobzerala, tak som si všimla, že Konoha vyzerá.. Tak trochu ináč. Začínam mať obavy. „Prepáčte, moc toho o tejto dedine neviem, tak sa vás chcem opýtať... Kto je Hokage?"

„Hiruzen Sarutobi."

Uff.. Ešteže tak.

Keď tak rozmýšľam... Nemala by som mať hlas a výšku ako šesťročná? Niečo mi tu nehraje... Spackal Yoruigi ten presun? Čo ak zjedol moc chakrových piluliek? Presunul ma nakoniec o viac, než 13 rokov dozadu? Ak áno, tak by som mala byť ešte len spermiou.

Obzrela som sa za seba a myslela si, že ma trepne, keď mi pohľad spočinul na monumente Hokagov. Není tam vytesaný ksicht Štvrtého!!

Do riti! Čo teraz? Yoruigi je v nejakom Orochimaruovom debilnom úkryte! Kto ma má akože presunúť?! Mám ho ísť vyhľadať?! A ten svitok si musím šetriť! Ách Boože, prečo práve ja...

Znamená to, že sú Minato s Kushinou, Obitom a Rin stále nažive? No, ehm, Obito JE živý aj v "súčasnosti", však som ho videla na vlastné oči. Cítim sa.. Čudne.

„Ach..." Pôjdem za Tretím, on určite čosi vymyslí. Mohol by mať nejaký trik v rukáve.

S neustálym obzeraním naokolo som sa vybrala dopredu, cestou k Hokageho sídlu. Všetci sú veselí, ale to ešte netušia, že na ich dedinu "zaútočí" Kyuubi. Aj keby som sa pokúsila čokoľvek zmeniť, nebude to mať dopad na budúcnosť, lebo nejsom presunutá celkovo. Tak to vysvetlil Yoruigi.

Chladný, príjemný vánok mi vial do vlasov. Ani neviem, prečo ma napadlo ostrihať ich kunaiom.

Konečne som došla tam, kde som chcela. Hokageho sídlo. Len dúfam, že tam práve teraz je, inak ma šibne.

Vošla som dnu a kráčala pomaly, trochu nervózne ku dverám jeho kancelárie. Prosím, nech tam je..! Okolo mňa prešiel jeden veľmi pekný chuunin, ktorý má pozdravil :3 alebo jounin? Neviem ich od seba moc rozoznať. Ja, blbý kus lenivého človeka som ho nepozdravila, iba sa naňho čumela ako na zjavenie. Vyzeral tak na 15.

Konečne, dvere kancelárie Tretieho. Hlboko som sa nadýchla a trochu silnejšie zaklopala. Au. moja paprča..

„Vstúpte."

Pokaždé má tú istú a samú odpoveď, keď mu niekto zaklope.

Na jeho príkaz som vstúpila. Mal na tvári zvedavý pohľad, akoby ma nepoznal. Jáj, vlastne, on ma nepozná.

„Dobrý deň, Hokage-sama. Máte prosím vás čas?" Zavrela som za sebou dvere a upierala na neho vážny pohľad.

Prekrížil ruky. „Nikdy predtým som ťa tu nevidel. Tvoje meno?"

„Juliet Ferlordová. Nepoznáte ma, ale ja vás áno. Nebojte sa, nechcem nijako uškodiť vám, ani Listovej. Chcem sa s vami porozprávať a potrebujem vašu pomoc."

Zmraštil obočie. „Akú mám istotu, že ti môžem veriť?"

Neviem, či je to dobrý nápad, ale hádam sa nič nestane, pokiaľ otvorí ten svitok so šifrovanou správou.