Naruto: Zirael

Kapitola 35: Viem, kto si

Ja... Nechcem spať. Lepšie povedané, nesmiem zaspať. Inak sa mi budú zase snívať tie hrozné sny... Pred niekoľkými minútami som sa zobudila na to, že sa mi sníval hrozný sen.. O vojne. Shiro si všimol, že nespím a chcel vysvetlenie prečo. Preto som sa rozhodla mu o tom sne povedať.

„Prcek, hovor. Ale potichu, nech nevzbudíš tých dvoch." Sadol si mi na nohy.

Zhlboka som sa nadýchla, vydýchla si a pohladila ho. „Zobudila som sa na nejakom neznámom mieste. Keď som otvorila oči, uvidela som pred sebou 15-ročného Naruta v kyuubi móde. Kričal na mňa, nech vstávam a pýtal sa ma, či počujem. Potom si ma vysadil na chrbát, oznámil mi, že je vojna. V tom momente ma popadla panika. Popri tom, ako bežal, ničil Zetsuov, čo mu stáli v ceste. Bolo to tak moc reálne.. Odrazu sa začalo prostredie stmavovať, až sa nakoniec rozjasnilo. Potom... *vzdych*" 

„Pokračuj."  Pobádal ma.

Prikývla som. „Objavila som sa s Narutom na bojisku. Pred nami bol Obito s Madarom na soche Gedou, všade naokolo ležali ťažko zranení ľudia, vrátane teba so Shirom, Yoruigim, Kakashim. Killer Bee stál predo mnou, vykašliavajúci krv. Bolo mi z toho všetkého naozaj zle a nevedela som, čo mám robiť. Potom... Madara povedal nasledovné..."

Vtedy, keď rozprával, sa ma zmocnil obrovský strach s obavami, čo sa stane ďalej. Myslela som si, že zošaliem z toho všetkého. „... Konečne si dorazila, Juliet Ferlordová. Prečo sa tváriš tak vystrašene? Veď predsa vieš, že toto všetko je kvôli tebe.. Vojnu si prakticky zavinila ty. Keby si sa vtedy neodhalila Sasukemu, odmietla s ním utiecť za Akatsuki a rozhodla sa spolupracovať spolu s Obitom, nemuselo by sa stať toto. Každá akcia má svoje následky."

Shiro stuhol a najmenej 2 minúty neprehovoril ani jediné slovo. „Hej.. Juliet.. Čo sa dialo ďalej?"

„On... Spolu s Obitom spravil nejaké ninjutsu, ktoré... Všetkých, čo tam boli.... Zabilo....." Z očí mi začal tiecť vodopád sĺz, ktorý mi Shiro utieral labkou. Nerozumiem tomu. Tie sny sú riadne divné, strašidelné a čoraz viac reálnejšie. Čo to má znamenať?

Snažila som sa nevzlykať, ale márne. Vôbec ten plač nešiel zastaviť, nech sa snažím, koľko chcem.

Nanešťastie to prebudilo Kakashiho. Prevalil sa na bok smerom ku mne a položil mi dosť zrejmú otázku: „Prečo nespíš?"

Jeho hlas prebudil Kuroa ležiaceho vedľa neho. Ten si dosť hlasno zívol a zvedavo zakňučal.

„To nič, Kakashi-san. Iba... Sa idem poprechádzať." Utrela som si slzy, postavila sa a chcela si zobrať veci, lenže mi Kakashi chytil rukáv.

„Nezabudni mi znova skoro vytopiť byt ako včera a nechať tie tvoje yaoi mangy porozhadzované po zemi. A ešte niečo: 5 minút po tom, čo si včera zaspala, prišiel Hokage. Máš sa za ním neskôr dostaviť." Po dopovedaní si pretrel oči a upadol do hlbokého spánku.

Pozrela som sa na hodinky. Trištvrte na päť, vtedy Hokage práve prichádza do jeho kancelárie. Chce mi prideliť nejakú misiu? Vyviedla som niečo? Nechám sa prekvapiť. 

Z ladničky som uchmatla bagetu, zjedla ju, v kúpeľni vykonala rannú hygienu, obliekla sa, dala na seba masku, zobrala si so sebou pár vecí, vytiahla zajaca z klietky, dala ho na vodítko, chytila ho do náručia a vyšla z bytu. Po vykročení z dverí ma ovial chladný, svieži vánok, ktorý odvial ku mne aj niekoľko listov.

Teraz, keď tu nikto nieje... Si môžem behať kade chcem!

S radosťou som vyskočila z okraja zábradlia na strom, z neho na budovu.. Skákala som takto z jednej budovy na druhú dovtedy, dokedy sa mi nepošmykla noha na okraji jednej strechy. Nasledoval tvrdý pád na zem, našťastie sa mi nič nestalo. Ani Erenovi. Ale bolelo to dosť...