Naruto: Zirael

Kapitola 29: Zase on?! Peklo sa začína...

Wtf... Počujem zvuky cvrčkov... Prečo sa cítim tak divne? Ja som fetovala? Nie, predsa som bola s Rin a Obitom..

Počkať! Tretí hovoril, že keď sa zobudím, tak by som sa mala ocitnúť v tom časovom úseku, kde ma mal Yoruigi pôvodne presunúť!

Otvorila som oči, postavila sa a uvidela pred sebou Hokageho sídlo. Pokaždé sa objavím inde, divné..

Poobzerala som sa naokolo. Ľudia, budovy a ostatné veci sú vyššie, než predtým. Takže sa to nakoniec vydarilo. Som vo svojom 6-ročnom tele. Ani neviem prečo, ale nejako ma to moc neteší. A moje oblečenie sa scvrklo spolu so mnou. Ale jakožto šesťročná mám výhody: Nemám krámy, môžem spať na bruchu a robiť veci, ktoré ako 13-ročná už nemôžem! Jeeej!

Zaujímalo by ma, že ako dlho som tu ležala, pretože je práve neviemaká večerná hodina. Tretí by mal ešte stále byť vo svojej kancelárii, hádam není až tak neskoro. S týmito myšlienkami som sa vybrala dopredu, za ním.

O pár minút som bola pred dvermi jeho kancelárie. A keďže som lenivé prasco, tak som vošla dovnútra bez zaklopania.

Trochu sa vystrašil, ale potom sa ukľudnil. „Dobrý večer, mladá slečna. Teba som tu ešte nevidel. Kde máš rodičov?"

„Chytajte." Hodila som mu do hlavy svitok so zašifrovanou správou, čo môžu prečítať iba členovia jeho klanu Sarutobi.

Iba nad mojou drzosťou pokrútil hlavou a opatrne otváral svitok, zatiaľ čo som krúžila dookola ako nejaký retardovaný holub a spievala si song Black Veil Brides - Fallen Angels. Mňa to už nebavíí.. Chcem ísť domooov... Počkať! Ja som mala učke odovzdať projekt na chémiu! Do prkvančic! Bude nasratá ako nikdy predtým! Vlastne, ja sa pravdupovediac asi ani nedostanem domov, takže mi to môže byť akurát tak jedno.

Zrazu vošiel nejaký random týpek, ktorý sa nad mojou prítomnosťou zarazil.

On má dredy!

„Slážo, čau." Zakývala som mu usmiata.

„A...hoj?" Potom sa pozrel na Hokageho. „Tretí, ona je-"

„Mlč. Ty, Juliet Ferlordová, poď so mnou." Postavil sa z kresla, svitok uložil do šuflíka.

Rozlúčila som sa s týpkom a nasledovala Hokageho tak, ako mi nakázal. „Tak sa teda maj, Selassie. Big up!"

Vyvalil oči. „...He?"

Som zvedavá, kam ma chce Hokage zaviesť. Nuž, nechám sa prekvapiť. Takže ja budem chodiť na akadémiu ninjov v Konohe.. Jeden z mojich nesplniteľných snov sa mi splní! Čo by za to dali ostatní otaku, byť na mojom mieste.

„Takže ty máš v skutočnosti 13?" Spýtal sa, keď sme boli pri nejakej bytovke.

„Áno. Kdeže ma to vediete?" 

Vychádzali sme po schodoch hore.

„Za človekom, ktorý sa bude o teba starať. Budeš ho musieť volať "otec", rozumieš? Odteraz nebudeš Ferlordová, len aby si vedela." Zastavil pri dverách s číslom 36, nadýchol sa a zaklopal.

Hm... Otec? Nové priezvisko? Opatrovateľ? To bude otrava.. Koho je to byt? Niekoho, koho poznám?

Ozvali sa kroky, potom stlačenie kľučky a následné otvorenie dverí. „Hm?" Vyslovil.

TAK TO ANI ZA BOHA!!!

Rýchlo som zavrela dvere tej prispatej osobe pred nosom a začala škriekať na Sandaimeho. „Vy mi to robíte naschvál, alebo čo?! Chcete, aby ma zabil?! Teraz má také obdobie, že by toho bol schopný! Vy ste úplne pripečený prisámbohu už fakt jako! Ja končím! Hento môj foter byť nemôže, proste nie! Odmietam, kámo! Od-mie-TAM!!"