Impossibilities ✔

Šesť

Bola som šťastná, že nás niekto vyrušil, no zároveň som sa o toho človeka bála. Čo ak ublíži aj jemu? Toto som nemohla dopustiť. Ihneď som prikročila k Blakeovi a chytila ho za ruku. "Prepáčte." Usmiala som sa neznámeho a Blakea potiahla za ruku.

Pozrel som na ňu a zamračil som sa. Človek zdvihol obočie a otočil sa na obchod.

"Blake.." Potiahla som ho znova. Naozaj som sa bála, že by mu mohol ublížiť. Ak chce zabiť mňa, tak fajn. Len nech do toho neťahá nikoho iného.

,,Čo je?" Zavrčal som na ňu a hneď som sa otočil k nej. Človek zatiaľ odišiel a ja som ju rýchlosťou svetla pritlačil k stene a zazeral som na ňu.

Sykla som bolesťou, keď ma prirazil k stene. Dosť to bolelo. Privrela som oči a zahryzla si do pery.

,,Čo?" Pozrel som na ňu nahnevane. Chcel som, aby sa na mňa pozrela.

Pomaly som svoje oči zdvihla k tým jeho.

Zdvihol som obočie. Chcel som, aby hovorila.

Pretočila som očami a povzdychla som si. "Fajn!" Zavrčala som naňho. "Ak ma máš už zabiť, nemusíš pri tom ublížiť niekomu iném. Spokojný?!" Zložila som si ruky na hrudi a zamračila sa naňho.

Zasmial som sa. ,,Ani nemáš poňatia koľko ľudí som už zabil." Usmial som sa.

"Vďaka za nepodstatnú informáciu." Falošne som sa naňho usmiala. Lenže ja sa neviem pretvarovať. Preto mi ten falošný úsmev rýchlo zmizol z tváre.

Zachechtol som sa. V tom som ale začul policajné sirény, čiže som sa hneď otočil. Pred nami v uličke bol nejaký zlodej s nejakou taškou a za ním mu policajné auto zablokovalo cestu. Odtiahol som sa od nej. ,,Aghrr. Koľko krát nás ešte vyrušia?" Zavrčal som a pozrel som po zlodejovi. Otočil som sa k Tam a pritiahol si ju za ruku bližšie. Naklonil som s ak jej uchu. ,,Ak niečo čo i len cekneš nezabudni, že ja som upír a aj keby si niečo povedala, polícia ma nezastaví a akurát si spôsobíš bolesť navyše!" Povedal som chladne do jej ucha a znova som pozrel na policajtov, ktorí vystúpili z auta.

Prekvapene som sa pozrela na Blakea. Polícia mierila zbraňami na zlodeja. Mala som z toho všetkého strach, no keď aj ten zlodej vytiahol zbraň a napochodoval bližšie k nám a namieril na nás, mala som dosť. Pritisla som sa k Blakeovi ešte bližšie. Hlavu som si položila na jeho chrbát a jednou rukou som ho držala na boku. Držala som ho tak pevne ako aj viečka na očiach.

Postavil som sa pre ňu. Nikto mi nebude útočiť na moju obeť! Bol som naštvaný. Odtrhol som ju od seba a prišiel som k zlodejovi.,,No čo urobíš?" Pozrel som naňho a posmešne som sa zasmial. ,,Čo robíte?!" Zakričal Jeden policajt. ,,V pohode " Povedala som im a chytil som silno zlodejovu ruku. Vystrelil práve v momente, keď som mu ju zdvihol hore, čiže našťastie nikoho netrafil. Vykrútil som mu dozadu ruky a priniesol som ho pred policajtov. ,,Nemáte za čo. A teraz ak dovolíte. Ja a moja priateľka by sme radi išli." Žmurkol som na Tamani a išiel som k nej. Chytil som ju za ruku a nenápadne sme odkráčali preč zato, čo polícia na nás len s údivom hľadela.

Keď sme boli dostatočne ďaleko od policajtov, pozrela som sa na Blakea. "Mohol ti ublížiť!" Povedala som mu naštvane.

,,Nebodaj sa zaujímaš." Hodil som po nej pohľadom.

Prekrútila som očami. "Tak pardon." Zamrmlala som a sklonila pohľad. Je jedno, že ma chcel zabiť. V tej chvíli som oňho mala naozaj strach.

Zasmial som sa. ,,Moc sa zaujímaš o druhých." Prevrátil som očami. ,,Chcem ťa zabiť."

"No a?"

Zdvihol som obočie. ,,Si blbá." Zasmial som sa a pretočil som očami.

Zastala som. Toto prehnal. Na ulici bolo veľa ľudí, preto som sa mu vytrhla a pehom odišla do parku, kde som si sadla na lavičku. Všade boli ľudia, ktorí sa usmievali, rozprávali.. Jednoducho si užívali život. Zatiaľ čo ja som sedela sama na lavičke a rukami si objímala nohy. Hlavu som si položila na kolená a vytratila som sa. Svojou mysľou som blúdila už nie len po našom meste. Prešla som dokonca na náš štát. No to mi nestačilo. Chcela som byť preč úplne. Raz som to už spravila a nebyť Willa, už by som tu nebola. Keď sa vzdialim od svojho tela príliš ďleko, začnem miznúť. A keď zmiznem, je pre mňa veľmi ťažké znova sa zhmotniť. A dokonca bez pomoci. No kašľala som na to, že tu som mnou nie je Will. Zašla som ešte ďalej. Teraz som sa pozerala na Zem z vesmíru. A tak som sa začala vyparovať. Najprv som bledá, potom priesvitná a nakoniec sa zo mňa stane biele svetlo, ktoré sa rozptíli po okolí.. Viem, že prvú časť mám za sebou. Dokonca začínam byť priesvitná. Už len chvíľu a budem mať od všetkého pokoj. Will to pochopí. On jediný vie o tom, čo dokážem. Preto aj ostal žiť v tomto meste. Aby mi mohol byť čo najbližšie a vedel mi rýchlo pomôcť. No teraz som jeho pomoc nechcela. Chcela som zmiznúť. Vypariť sa..