Impossibilities ✔

Osem

Mykol som sa. ,,Nie. Rozmýšľam." Stále som mal zatvorené oči. Aj tak ju neuvidím.

"Môžem tu ostať s tebou?" Opatrne som sa opýtala. Bojím sa, že odmietne. Aj keď to čákám.

,,Kľudne." Pousmial som sa.

"Naozaj?" Opýtala som sa. Radosť bola v mojom hlase zreteľne počuť. "Vieš, ak by som bola hmotná, tak by som na teba skočila a objala ťa." Zasmejem sa.

Zasmial som sa. ,,Si osamelá.. To viem pochopiť. Tak prečo nie?"

"Nikdy som nemala priateľov. Okrem mojich rodičov a bratov, som sa s nikým nebavila. Vraj som bola príliš divná. No keď sa tak zamyslím, tak niečo pravdivé na tom bude, keďže som sa vedela mysľou presunúť kamkoľvek som chcela a vedela ovládať počasie, prírodné katastrofy.. A teraz som sa vyparila. Som len psychiský pozostatok z mojej fyzickej schránky."

Zdvihol som obočie. ,,Wow." Na viac som sa nezmohol.

"Hej no.."

,,No a to ako dokážeš? Dokáže to aj niekto z tvojej rodiny?" Povedal som.. Stále som mal zatvorené oči.

"Nie. Ale vie o tom Will." Povedala som a zasmiala sa.

,,To je kto?" Spýtal som sa.

"Môj brat." Povedala som so smiechom.

,,Jaj.. Tebe.. Nechýba telo? A vlastne prečo, si to spravila?" Spýtal som sa ďalšie otázky.

"Chýba. Ale už som si celkom zvykla." Vyhla som sa téme, prečo som to spravila.

,,Ako si na to môžes tak rýchlo zvyknúť.. No a neodpovedala si mi na druhú otázku." Povedal som.

"Robila som to stále. Bola som odpútaná od svojho tela, lenže vždy som sa doň vedela vrátit. Preto som si zvykla tak rýchlo." Rýchlo som to zahovorila.

,,Aha.. No a prečo mi konečne neodpovieš na moju otázku?" Uškrnul som sa.

"Dobrú noc." Povedala som a zhasla mu svetlá.

,,Niesom unavený." Vzdychol som si. ,,Je to snáď kvôli mne? Zabila si sa kvôli mne?!"

"Ja nie som mŕtva!!" Zakričala som tak nahlas, až sa zatriasla izba.

Prekrútil som očami. ,,Tak to zvráť. Vráť sa nejak späť."

"Keby som vedela ako. Predtým ma Will stihol vrátiť k vedomiu skôr, než som sa rozštiepila." Povedala som mu popravde.

,,Pôjdem ho navštíviť." Sadol som si.

"Čo? Prečo?"

,,Lebo." Mykol som plecom. Nemusím sa jej predsa spovedať.

Ak by som mala hlavu, určite by som sa teraz zamračila.

,,Hneď zajtra." Povedal som si a ľahol som si. Neviem, či tu ešte bola alebo nie, ale bolo mi to jedno.

Radšej som sa už neozvala.
Po fakt dlhej chvíli, som to už nevydržala. "Spíš?" Opýtala som sa ho šeptom.

V tom som sa zobudil. ,,Teraz už nie." Vďaka môjmu sluchu ma dokáže zobudiť čokoľvek.

"Prepáč."

Vzdychol som si. ,,Prečo si ešte tu? Nebolo by ti lepšie inde? Ako.. Nie že by mi to vadilo, ale viem si predstaviť aj krajšie miesta na svete ako je moja izba."

"Ja.. Ach." Vzdychla som si. "Si jediný, s ktorým hovorím, takže.." Povedala som. "A dostala som nápad." Povedala som nadšene.

,,Aký nápad?" Spýtal som sa.

"Viem byť na viacerých miestach naraz." Zasmiala som sa. "Takže.. Môžeme niekoho nastrašiť. Napríklad niekoho, koho nemáš rád. Len mi poveiš, kde by som ho mohla nájsť."

Zasmial som sa. ,,Nikto koho som nemal rád už nežije." Zamyslel som sa. ,,Zabil som ich." Povzdychol som si. ,,Ale.. Čo môj otec?" Navrhol som nadšene a posadil som sa.

"Môžeme to skúsiť." Zaradovala som sa.

,,Prečo sa somnou vlastne rozprávaš." Zamyslel som sa. ,,Som zlý. Zabíjam ľudí a chcel som aj teba."

"Musíš sa ma pýtať také otázky?" Povzdychla som si.

,,Len ma to zaujíma." Mykol som plecom.

"Uhm.. Ok. Tak idem za ním. Fajn som tam."

Povzdychol som si. Vyhýba sa mojim otázkam. ,,Už si to niekedy robila?" Zasmial som sa.

"Nie. Len cestovala. Videla som aj iné planéty."

,,Odkedy je tvoje telo preč?" Chcel som povedať mŕtva, ale asi to nechce počuť. Nuž je to tak.

"Od toho parku. A vieš, že tvoj otec sa stretáva s nejakou barbie? A to doslova."

,,To fakt? Eww. Myslel som, že po mame už nikoho nechce! Ten bastard mi klamal. To si odskáče." Povedal som chladne.

"Fuj. Ver, že nechceš vedieť, čo práve začali robiť. Ak by som mala žalúdok, povracala by som sa. Keby som v tej miestnosti zvýšila teplotu, roztopila by sa.. Veď vieš, plast." Odfrkla som si.

Zasmial som sa. ,,On s ňou spáva?" Pozrel som na dvere. Hm.

"Toto ako spánok nevyzerá."

,,Vieš ako to myslím." Prevrátil som očami a zasmial som sa.

"Uhm.. Bohužiaľ viem a dokonca som videla začiatok." Povzdychla som si.

Zasmial som sa. ,,Hm.. Takže máš porno priamom v prenose." Skonštatoval som a začal som sa smiať. ,,To musí byť riadne blbé."

"Keď nechcem, nevidím to. Ale v podstate áno. Viem vidieť všetko naraz, z čoho sa dá zblázniť, no ehm.. Eww je to nechutné."

,,To ti verím.. Môjho otca si radšej ani predstavovať nechcem.. Nezávidím." Stále som sa smial. ,,A čo ty si snáď nikdy... Ehm.. No... Vieš čo." Uškrnul som sa.

"Ja som sa nedostala ani k prvému bozku, takže..."

,,Ou.. To vážne? Fuu a už si mŕtva.. To.. To nieje dobré." Sklonil som hlavu.

"Nie. Som. Mŕtva!" Zakričala som a hodila po ňom vankúš. Prekvapovalo ma, že som dokázala hýbať vecami, no bola som za to rada.