Impossibilities ✔

Šestnásť

Vyvalil som na ňu oči.,,Čo.. Prečo.. Prečo by som to robil?" Pozrel som na ňu.

Otvorila som oči. "Sľúbila som ti moju krv.. Chcel si ma zabiť.." Povedala som pošepky.

,,Nemusím ťa predsa zabiť" Prevrátil som nad ňou očami.

"Ale môžeš." Odvrátila som od neho zrak.

Zatvoril som oči. Vstal som a sadol som si vedľa nej.

Pozerala som na strop a snažila sa kľudne dýchať.

Pozrel som na jej odhalený krk.,,Tam" Usmial som sa ako som presunul svoj zrak na ňu.

Pozrela som naňho. Všimla som si, ako mi pozeral na krk. "Spravíš to teraz?" Opýtala som sa ho slabým hlasom.

,,Chceš?" Odpovedal som otázkou.

"Čím skôr to budem mať za sebou, tým lepšie."

Zhlboka som sa nadýchol a pozrel som na ňu. Chvíľu som počúval jej tep. Srdce jej bilo ako o život.

Zatvorila som oči.

,,Bude to lepšie keď si ľahneš" Povedal som a pozoroval som ju.

Zhlboka som sa nadýchla a ľahla si. Oči som ale neotvárala.

Posadil som sa cez ňu. Jemne som ju pohladkal po líci.

Viečka som k sebe stisla pevnejšie. Znova to naťahoval.

,,Vadí ti, že na to idem pomaly?" Zasmial som sa.

"Á-áno." Zakoktala som.

,,No vieš.. Keby som to nerobil pomaly, tak by si dopadla ako ľudia v uličke, ktorých zabíjam, takto sa snažím myslieť práve na to, aby som prestal" Povedal som kľudne.,,Je to takto lepšie ver mi.. Budeš musieť vydržať" Zachechtol som sa.

Otvorila som oči. "Lenže to čakanie je príšerné." Šepla som a pozrela mu do očí.

,,Máš tak krásne oči" Povedal som.

Začervenala som sa. "Ďakujem." Sčervenala som ešte viac.

Usmial som sa nad ňou doširoka. Bolo mi jedno, že mi zbadá tesáky. Vyzerala tak zlato.

Moje oči sa presunuli na jeho tesáky. Srdce sa mi rozbilo ešte rýchlejšie.

Naklonil som sa k jej krku. Jej vlasy som jej odhrnul.

V ruke som pevne stisla obliečku. Čakala som ostrú bolesť.

Svojimi tesákmi som prešiel po jej pumpujúcej žile.,,Hm.." Povedal som si.

Mala som pocit, že každú chvíľu skolabujem.

My upíri máme dve možnosti ako sa zachovať, keď niekoho kusneme. Jedna je, že spôsobíme príšernú bolesť a tá druhá že spôsobujeme niečo ako vášeň. Jednoducho sa to aj tomu druhému bude páčiť a jej nechcem ublížiť, takže som prvý krát skúsil použiť tú druhú. Jemne som sa predral tesákmi pod jej pokožku a začal som sať.

Prekvapene som zalapala po dychu. Nebolelo to. Práve naopak. Bolo to viac, než len príjemné. Potichu som vzdychla. To, čo mi tým spôsoboval.. Nikdy som nič také nezažila.

Pokračoval som ďalej. Pil som pomaly. Užíval som si to.

Takmer som zošalela. Z úst mi vyletel vzdych. Hlasný a plný vášne.

Vzdychla a vo mne to vyvolalo ešte väčšiu túžbu. Svoje tesáky som zaryl hlbšie.

"Blake.." Tisla som sa k nemu tesnejšie. Cítila som sa slabá, no bol to tak príjemný pocit. Rukou som mu vošla do vlasov a hlavu zaklonila ešte viac, nech to má jednoduchšie.

Pil som ďalej. Ale musel som sa spamätať. Ak neprestanem zabijem ju. Všetkou silou som sa od nej odtiahol a vzdychol som si. Pozrel som na ňu.,,Aké to bolo? Robil som to prvý krát.." Zasmial som sa.,,Ehm.. Myslím.. Si v poriadku? Nebolelo to?" Pozrel som na ňu s obavami v očiach.

Nezmohla som sa ani na slovo. Na tvári sa mi usídlil spokojný úsmev. Oči som radšej zatvorila, nech v nich nevidí ako veľmi so mnou zamával. Mala som chuť sa naňho vrhnúť a to nie je dobré.

Naklonil som sa znova k jej krku. Oblízal som ho.,,Upírske sliny liečia" Pošepkal som jej do ucha.

Zachvela som sa.

Odtiahol som sa od nej.,,Pozri sa na mňa" Povedal som s úsmevom.

Poslúchla som ho a pozrela sa naňho.

Usmial som sa. V očiach mala radosť a vášeň. Ako keby sa snažila udržať sa na uzde a pozerala na mňa. Doširoka som sa usmieval.

Zahryzla som si do pery. To ako na mňa pozeral, ma vyvádzalo z miery.

,,Čo chceš dnes robiť?" Stále som sa usmieval. Aj ja som sa snažil ovládať, aby som neurobil žiadnu hlúposť.

"Nechceš to počuť." Zamrmlala som.

Zasmial som sa.,,Odkiaľ vieš?" Oblízal som si pery.

Môj zrak padol k jeho perám. On to robí naschvál.

,,No? Tamani?" Povedal som chrapľavým hlasom.

Zachvela som sa. Zahryzla som si do pery a svoje oči presunula z jeho pier na jeho oči. Tie svoje som privrela.

,,Povedz niečo. Čo chceš robiť?" Usmial som sa a svojimi rukami som sa podoprel po stranách jej hlavy o posteľ.

"A čo ty?" Nespoznávala som svoj hlas. Svoj pohľad som znova presunula k jeho perám. Jeho blízkosť bola na mňa priveľa. Asi sa o chvíľu prestanem ovládať.

Naklonil som sa k jej tvári. Naše nosy sa takmer dotýkali. Zahryzol som si do pery a usmial som sa.,,S tým by si asi nesúhlasila" Povedal som a odtiahol som sa o trošku od nej aby som jej videl priamo do očí.

"Možno áno. Len to povedz." Odtrhla som pohľad od jeho pier a pozrela sa mu do očí.

,,Chcem ťa pobozkať a to veľmi dlho" Povedal som hlasom poznamenaným túžbou.

"Tak to urob." Pozrela som mu do očí.

Týmto ma prekvapila. Naklonil som sa k nej a jemne som moje pery obtrel o tie jej.

Ten letmý dotyk bol pre mňa ako zásah bleskom. Potichu som vzdychla. Jednou rukou som mu vošla do vlasov a pritiahla si ho k sebe bližšie. Svojimi perami som mu vyšla v ústretu.

Začal som ju jemne bozkávať užíval som si to. Je tak krásna. Tak po nej túžim. Pomaly som jej prešiel do jej úst mojim jazykom nech to ešte zintenzívnim.

Bolo to tak intenzívne. Myslela som, že zošaliem. Pritisla som sa k nemu. No neviem, či to bol dobrý nápad. V ten moment mnou prešiel tak intenzívny pocit, až som mu zavzdychala do úst.

Vzdychla mi do úst. Bol to úžasný pocit. Telom som sa tlačil na to jej a rukami som jej prechádzal po stehnách až bokoch.

"Blake.." Odtiahla som sa od neho. Potrebovala som sa nadýchnuť. Zahryzla som si do pery a pozrela mu do očí.

Ruky som jej chytil a prišpendlil tými mojimi k posteli.,,Tam" Vzdychol som túžobne a pozeral jej do očí.