MISSION

6.

Uplynuli už skoro štyri mesiace, od zajatia členov komanda. Ich nútený "pobyt" vo väzení nadobudol nádych každodennej rutiny . Ráno išli vojaci do sprchy na hygienu, potom nasledovala zdravotná kontrola a podanie liekov na hojenie rán. Potom nasledovali výsluchy, často bolestivé výsluchy, navrátenie sa do izby a na koniec večerné jedlo. Asi po mesiaci (s pomocou liekov a mágie) sa vojaci uzdravili. Vedenie väzenia sa preto rozhodlo ,že ich už môže presunúť do osobných apartmánov . Vtedy ich pobyt nadobudol nový režim, najesť sa mohli kedy sa im chcelo, to isté aj so stretávaním, chodievali na vychádzky a Louie zistil že väzenie nebola jediná inštitúcia na tomto záhadnom mieste. Nachádzali sa v jaskynnej centrále, presne takej aké Louie vídaval na Zemi. V takzvanom " väzení" sa nachádzala kantína, telocvičňa spoločenská miestnosť . No však inde, ako po tomto areáli sa väzni nesmeli pohybovať. Louie rýchlo pochopil že pre sektu ,niesú len obyčajný trestanci, mali iný režim, dozorcovia a vedenie s nimi zaobchádzalo jemnejšie ako s ostatními väzňami, členom komanda bol pripísaný väčší význam ,než mohli sami tušiť.
                                                  ************************************************
,,Takže chlapi," začal potichu Toel ,, dnes je pre našu slobodu veľmi dôležitý deň. Ideme s dozorom na vychádzku do mesta, mimo väzenia. Obhliadneme si ho a vyhodnotíme možnosti úniku. Čím lepšie sa budeme správať tým budú tieto vychádzky častejšie, a raz, keď to nebudú čakať zdrhneme. Jasné? "
            ,,Ako to ale urobíme, keď ideme s ostrahou?" opýtal sa Louie.
            ,,Hovorím že dnes si mesto iba obhliadneme a okrem toho ,čím viac bude vychádzok tým budú stráže nepozornejšie."
            ,,To sa chceš vydať do džungle len tak ,bez brnenia?" pridal sa Garen.
            ,, Ešte to premyslíme." odpovedal Toel.
  
        Mesto bolo prinajmenšom pôsobivé. Mestské štvrte tvorili obrovské , klenuté jaskynné dómy, v ktorých sa týčili  tisíce stalaktitov , stalagmitov a stalagnátov. Hrali všetkými možnými aj nemožnými farbami. Budovy tam boly vytesané do žulovej skaly  a stredom  ulíc tiekol umelo vytvorený , zapáchajúci kanál .Vojaci si všímali nápisy na budovách. Bolo tam všetko potrebné na normálny život, obchody, divadlá , reštaurácie dokonca aj športové stredisko. Po uliciach chodil stovky ľudí.
Všetci mali tie habity a čierne masky, dokonca aj deti. Louieho to desilo. Pochopil že táto sekta sa rozrástla až príliš , a stala sa tak potenciálnou hrozbou. Či už pre PNP alebo Elvorathské impérium. 
            
            Ako tak chodili po meste dostávali sa aj do horších štvrtí. Behali tam otrhané psovité nonästy a aj  sclitrazské deti, no keď videli ľudí, tak rýchlo utiekli do svojich príbytkov .Občas  z okna vyzrela nejaká hlava zvedavej starej ženy. Či boli príslušníčky ľudskej alebo tovskej rasy Louie nerozoznal.

       Potom prišli ku obrovskej bráne s obrnenou vrátnicou ,ktorú strážili štyria pogordi.Bolo na nej napísané : INDUSTRIÁLNA ZÓNA/ KONIEC MESTA.   ,,Un dha verda , kei leiad seew,"zahlásil po tovsky jeden strážnik.
                   ,, Povedal že tu končíme a vraciame sa späť." preložil ten druhý.
                  
           ,,Jediná cesta von je asi ten kanál." po večeri,sklamane povedal Dougar.
           ,,Asi hej, "súhlasil Toel ,,všimol som si mapu tej zóny , sú tam všelijaké pristávacie polchy , elektrárne , čistička vody , sklady..."
          ,,Povedal si pristávacie dráhy ?" prerušil ho Garen
          ,,Áno,prečo?"
         ,, Nerozumieš Toel? To je naša cesta von! " s radosťou skríkol Louie .