MISSION

12.

      Louie vstal skoro. Po nočných morách sa chcel prevetrať. Studený poryv vetra ho poštípal na tvári a zároveň ho príjemne osviežil. Odvtedy čo začalo snežiť , sa vojakom začali rapídne znižovať zásoby jedla . Po prvom týždni  Toel dostal angínu. Preto doteraz trčia v jednej jaskyni. Každý kúsok jedla bol dôležitý a hlavne teraz. V krutých snehových fujaviciach sa vojakom málokedy pošťastilo uloviť nejakého živočícha a práve to, im robilo problémy. Louie pomaly prestával veriť v úspech tejto akcie a vedel že nieje jediný.

       Ďalší problém nastal , keď sa vojakom začala vybíjať batéria v zbroji . Samozrejme v nej bolo ukryté solárne nabíjanie ale v horských hmlách im bolo platné , asi ako slepému obrázková knižka. Rozmýšľali aj nad hlbším prieskumom jaskyne. To však bolo priveľmi riskantné a vojaci neboli v situácií , kedy by si risk mohli dovoliť.
Louie teda len stál na okraji vstupu do jaskyne , bezradne pozeral do fujavice a nechal sa ďalej ovievať  mrazivým vetrom, ktorý spolu s chumáčmi snehu odnášal aj ich nádej na prežitie. 

          Ubehlo niekoľko dní a Toelov stav sa aj napriek anitbiotikám nezlepšoval . Louieho začalo nepríjemne dráždiť v krku a bál sa , že sa od neho nakazil.   Po dlhom rozhodovaní Dougar a Louie vyrazili na prieskum do útrob jaskyne. Garen , ktorý ako jediný z nich prešiel rozsiahlym lekárskym výcvikom , ostal strážiť Toela. Vydali sa tmavou úzkou chodbou smerom dole. Svietili si fakľou , ktorú zostrojili z navlhčeného dreva ktoré nazbierali pred cestou na hory a z kocky uhlia ktorú mali v balíčku prežitia. Po prvých piatich minútach cesty Louie zistil že si zabudol nožík a chcel sa vrátiť späť . Keďže cestu po dlhom blúdení nakoniec našiel,  z táboru vzal aj strieborný sprej na značenie cesty.

       Dlho kráčali chodbou , tá sa rozširovala a rozdeľovala na viac chodieb a chodbičiek . Po dlhom čase sa dostali do asi najväčšieho jaskynného dómu v jaskyni. Okrem krásnych stalaktitov , stalagmitov a stalgnátov ktoré vytvárali nádherné scenérie  , ich zaujalo obrovské jazero do ktorého Dougar skoro spadol. Plával v ňom jeden zvláštny tvor. Vojaci sa ho rozhodli neprovokovať.  Ešte sa im nechcelo umierať. Louie presvedčil Dougara aby sa vrátili do tábora . Nemalo zmysel ísť hlbšie do podzemia a okrem toho už kráčali aspoň šesť hodín.

     Cesta späť trvala vďaka značeniu kratšie, no kým sa dostali do prvej chodby začala sa na nich prejavovať únava.

    Louie pri konci chodby začal kričať : ,,Pripravte nám rýchlo jedlo. Sme totiž..." Louieho sa  od prekvapenia silno pichlo v hrudi. Garen a Toel boli preč.

    ,, HALÓ , KDE STE?!"
    ,,Vy blbci, toto nieje vtipné!"
    ,,Garen!"
    ,,Toel!"  vrieskali vojaci na celú jaskyňu no spätná väzba sa nedostavila.   Na zemi našli rozhádzané brnenie a obrnené batohy armády. Na zemi bola malá kalužka krvi. Louiemu bilo srdce obrovskou rýchlosťou a len o vlások sa vyhol infarktu. Vyzrel von z jaskyne.Snehová búrka ustala a semtam spoza oblakov vykukol slnečný lúč. 

        Po chvíli si Louie malých stôp a dvoch hlbokých rýh vedľa seba. Pravdepodobne od mŕtvych tiel vojakov. Ihneď to oznámil Dougarovi.

       ,,Musíme ihneď odísť po ich stopách!" povedal Doug.

      ,,Ich už nezachránime ale čo ich pamiatka. Vezmime ich brnenia so sebou.!"

      ,,Teraz nieje čas. Ešte sa tu vrátime !"

     Louie v nechuti privolil . Vojaci nechali všetko v jaskyni okrem prilieb ktoré chceli solárne nabiť po ceste. Nekráčali ale bežali. Stopy po vojakoch sa tiahli asi dva kilometre po hrebeni  a končili v jaskyni. Pred ňou sa vojaci zastavili.

     ,,Doug, v tej jaskyni sa svieti." prekvapene povedal Louie. Obidvaja ostali zaskočení. Keď sa doplížili do jaskyne pozreli sa na zdroj svetla. Nebol to oheň ale skôr svetelná guľa. Radšej sa zvláštnemu svetlu ďalej nevenovali a pokračovali v chôdzi.

     Jaskynná chodba nebola prírodná. Bola vytesávaná a po jej stenách boli pomaľované rôzne symboly a scenérie. Vojaci sa zarazili . Uvideli vytesané dvere. Louie nazrel dnu. Od prekvapenia nevedeli polapiť dych. V miestnosti ležali na mäkko vystlaných lôžkach Garen s Toelom. Garen mal obviazanú hlavu a obidvaja očividne spali.

      Zrazu sa z druhej miestnosti v tomto "skalnom byte" vynorila drobná postava. Bol to očividne inteligentný živočích . Akurát mal na výšku asi meter na dvoch nohách tri prsty a na rukách štyri. Polovicu jeho hlavy zaberalo obrovské oko ktoré sa zarazene pozeralo na Dougara s Louiem.

      ,,Bevohre as! Hcene caan leph!" oslovila ich hrubým (asi) ženským hlasom. Vojaci sa nestrhli a nezačali utekať lebo boli v šoku.   

      Louie si nasadil prilbu. Mal ju nabitú na osemnásť percent. To nazatiaľ stačilo. Zapol si funkciu prekladača.

        ,,Bevohre as! Hcene caan leph!" zopakovala osoba.

        Louiemu sa na displeji objavili informácie. Žena používala prastarú Elvorathštinu. Prekladač ju dokázal preložiť len s medzerami ale to bohate stačilo.

      -Nebojte sa! Chceme vám pomôcť.-zopakoval naprogramovaný hlas v helme.  Prekladače v nových prilbách boli prispôsobené tak aby ich používateľovi ihneď preložili čo hovorí komunikáčný partner a naopak. Slová ktoré nedokázali preložiť nechali v pôvodnom stave. 

      ,,Ste priateľ?" opýtal sa Louie. Žena prikývla.

    -"Nájsť sme vašich priateľov v jaskyni, jeden byť ťažko chorý . Dokázať pomôcť . Tento druhý sa uderiť do hlavy keď sa zľaknúť. My sme ho ošetriť."-

   ,,My sme si ale nechali v jaskyni naše veci."

   -"My budeme po ne poslať. My budeme báť že vy utiecť"-

  ,,Dobre budeme s vami spolupracovať."

    -"Vy byť unavení. My doniesť vaše veci . Vy ísť spať . My vám ukázať váš obydlie."-

   Do miestnosti vošli ďalší malí mimozemšťania a začali vášnivo diskutovať. Žena ich zaviedla do vytesaného bytu hneď vedľa ich spolubojovníkov. Louie sa hodil na posteľ a zaspal. 

     Keď Louie vstal našiel svoje brnenie a batoh vedľa postele. Na kamennom nočnom stolíku našiel jedlo. Bolo to mäso ,nevedel z čoho ale bol hladný. Celú tácku mäsa s nejakou rastlinou zjedol za päť minút.

     Kým si nechal vytráviť jedlo v žalúdku začal aktualizovať databázu prekladača . Pridal časovanie slovies, pridal skloňovanie podstatných mien a upravil automatické pridávanie častíc , odstránil ešte zbytočné zložky v jeho databáze.

      Do izby vošla žena a Louie si ihneď nasadil prilbu.   -"Najedol si sa dobre?"-

      ,,Áno ,ďakujem. Čo to bolo za zviera?" opýtal sa .

     -"Horský pes, chutil?"-

     Louie sa zarazil ale poďakoval.
,,Kde sú ostatní?"

  -"Tvoj spolubývajúci už je vo svätom sále , ostatní stále spia. Ale môžem ti povedať že stav chorého sa zlepšuje. Ale už vstaň! Je tu toho veľa čo si musíme vysvetliť."-