MISSION

11.

    Nebolo to obyčajné zviera. Tým si bol istý. Nemalo zmysel budiť ostatných, rozbehol sa za tým sám.  Louie bol vo vytŕžení a zabudol na základné pravidlo lovu, byť opatrný. Tvor hneď zbadal že niečo nieje v poriadku a začal utekať obrovskou rýchlosťou.  Louie sa čudoval ako šikovne tvor beží po kamenistom povrchu .

   Potkol sa. A tvor sa mu stratil z dohľadu. Louiemu teda neostávalo nič iné len sa vrátiť do tábora. Ani si nevedel predstaviť , čo by sa stalo keby si pred behom nezapol mapovací systém v jeho prilbe. Keď dorazil do tábora , nevydržal strážiť a zaspal.

  Ráno ho zobudil Garenov hlas a pozvanie na raňajky. Louie spolubojovníkom povedal čo sa mu stalo v noci aj keď si pamätal už len útržky. Vojaci sa domnievali že Louie mal len nočnú moru aj keď on to popieral.

,,Asi bude nalepšie ak dnes nepôjdeme ďalej," zhodnotil Garen ,,a ešte si myslím že v horách toho moc na jedenie nebude , takže si môžeme naloviť zásoby už dnes."

Ostatní vojaci súhlasili.

Po raňajkách sa rozdelili a okrem Toela ,ktorý ostal strážiť, sa všetci vybrali na lov. Louie bol nervózny a ľakal sa pri každom zašušťaní lístia. Bol nepozorný , takže z lovu sa vrátil len s niečím čo sa podobalo na žltý melón. Garen bol z neho značne otrávený a tak sa namiesto Louieho, odpoludňajšieho lovu zúčastnil Toel. Nakoniec sa mu oddych pozdával a uvedomil si ako pohodlne mu je bez brnenia.

Večer sa nakoniec pri ohni nahromadil slušný počet potravín , ktoré si vojaci rozdelili do batohov. Toel vydal pokyn že ráno vyazia ihneď po raňajkách a v noci budú spať v brneniach, čo znamenalo že nemuseli vyťahovať spacie vaky.

Louieho zo spánku preberie nervózny Dougar. ,,Louie vstávaj ! Rýchlo! Do prdele Louidar, hliadka ide!"

Louie na sclitrazské hliadky dávno zabudol. Prečo ich stále hľadajú? Naozaj majú pre sektu sclitraz takú cenu?

     ,,Chcú sa dostať do tajného archívu v Centrálnom. " spomenul si nahlas Louie.

       Tajný archív bol čosi ako kľúč k ovládnutiu Zeme aj Elvorathu a kolovalo okolo neho obrovské množstvo záhad. Boli tam zapísané plány , súradnice ultra tajných inštitúcií a vlastne aj odpovede na všetky konšpiračné teórie. Ak by mal niekto so zlými úmyslami prístup k archívu, bol by najnebezpečnejšiou bytosťou v celom blízkom vesmíre. Sám Louie nevedel kde sa archív nachádza. To vedel len Lord PNP a Dersania. Archív bolo vlastne len malé Dersanstvo . Povrávalo sa že ľudia ktorí v ňom pracujú ,tam boli aj vychovaní a nikdy neodišli z jeho areálu. Každý kto by opustil archív by bol na mieste popravený. Louiemu sa to zdalo kruté no nikto nevedel čo je vlastne na tom pravdy.

     Louie sa ihneď spamätal a začal utekať za Dougarom. Skryli sa do jaskyne v skale. Trvalo dobré dve hodiny kým Toel usúdil že vzduch je čistý.

,,Zlé správy ! "začal Toel ,,Kvôli nečakanej návšteve našich "kamarátov" sme sa odchýlili od kurzu a vrátiť späť nepripadá v úvahu . To znamená ,že cesta na ďalšiu horu bude trvať približne o týždeň viac než sme čakali. "
Vojaci boli sklamaní a urobili si neskoré raňajky. Tentokrát veľmi sýte.

Cesta trvala kratšie než čakali. Na kopec sa dostali za päť dní a cestu po hrebeni zvládli za dva .

Deň pred odchodom na druhú najvyššiu horu Garen zvolal všetkých vojakov. Bol už podvečer a vonku bola zima. Garen sa nedal odbiť. To ,čo vojaci videli vonku im vyrazilo dych. Na akadémií im síce o prírodných úkazoch hovorili no nikdy by im nenapadlo že to môže byť niečo takto nádherné.

Z neba padali studené bilele chumáče po stotisíckach , ba až po miliónoch. Keď dopadli na zem tak vytvárali masívne biele vrstvy pripomínajúce periny. Sneh! Bol to sneh Louie o ňom počul z rozprávania no nikdy si ho nevedel celkom predstaviť. Z tohoto však ostal v úžase.

Dougar zo snehu upackal guľu a hodil ju Louiemu priamo do tváre. Na to , sa spamätal aj Garen a hodil guľu po Toelovi. Louie sa rozbehol po Toelovi a hodil ho do snehu. Prvý krát za pol roka, bol Louie skutočne veselý a šťastný.

Keď sa vrátili ku ohňu boli premočení na kosť. V ten večer u vojakov vládla skvelá atmosféra ako nikdy. Dougar rozprával príbehy zo svojho detstva, Garen zas z nočných lovov na vyprahnutej zemi. Dostali sa aj k tomu s akou nádejou išli na neobývaný kontinent Elvorathu aj na prvé ráno. Louiemu zrazu zovrelo hrdlo

,, Poznali ste niekto osobne Remoqa?" 

Vojaci pokrútili hlavami.

  ,,Tam kde je teraz je mu určite lepšie než nám tu. Remoq , nezabudli sme na tvoju obeť . Nech tvoje svetlo svieti ako tento oheň." dopovedal Louie so slzami na krajíčku a zahľadel sa do plameňov.