MISSION

8.

,,Zakázal nám vychádzky!" povedal Toel , ktorý sa práve vrátil z výsluchu.

,,Si robíš srandu, to vážne? Veď už sme to mali tak premyslené."zarazene povedal Louie a chytil sa za čelo, bolo mu do plaču ,mohol vedieť že to takto dopadne. Halucinácie čo mu sclitraz vyvolával mu blokovali logické myslenie, bol slabý.

,,Kľud Louie , niečo vymyslíme len sa nesmieme vzdať."

,,Nie, niesom dosť silný aby som rozmýšľal." odpovedal Louidar ,a cítil ako mu v hrdle navierajú hrče. Neudržal sa a plakal.

           Neskôr cestou na raňajky, si vojaci všimli niekoľko veľmi užitočných vecí pre ich útek. O pár chodieb ďalej od ich izby , stáli dvere s nápisom ,,zabavený materiál" a hneď oproti nim , bolo okno cez ktoré sa dalo výjsť na vonkajšiu vrátnicu.Cestou späť si ich Louie obhliadol ešte raz, zanadával ,boli zakódované , no v hlave mu skrsol plán.

        ,,Ideme do telocvične?"opýtal sa Dougar.

      ,,Dnes nie, mám na pláne niečo dôležitejšie."začal Louie a vyrozprával vojakom svoju víziu o úteku.

    ,,Len, ako zistíme te kód od dverí?" spýtal sa Garen.

  ,,Noo, videl si tie identifikačné kartičky, čo ich nosia sclitrazi na habitoch? Tak, ak získame kartičku , získame naše brnenia." vysvetlil Louie.

   ,,Ako ju chceš od neho dostať, však on urobí svoju mágiu a je po nás."

  ,,Ani mágia sa nevyrovná momentu prekvapenia a zlomeným väzom." záškodnícky sa pousmial Louie.

   ,,Kedy to spravíme?" spýtal sa s maximálne vážnou tvárou Toel.

,,Vedia že niečo chystáme , tak spravíme to dnes pred večerou a...ale no! Nedívajte sa tak na mňa , to zvládneme, sme predsa tým."
  
   Na obede nebolo nikomu do reči, druhú časť dňa strávili trénovaním plánu a opakovaním si plánu. Keď uznali že súo pripravený, a že je dosť hodín ,Louie stlačil tlačítko s nápisom ,,Večera." a už len čakali.

  Dvere otvoril mohutný , zrejme ľudský dozorca a viedol ich do jedálne . Louie pozrel na Dougara a ten kývol hlavou, bol pripravený. Doug sa rozbehol po chodbe do opačnej strany a zahol za roh. Vojaci už započuli len prasknutie a posledný dozorcov výdych. Dougar pribehol a v ruke držal dozorcovu kartu.  Zrazu sa rozozvučal alarm.

   ,,A do riti! " skríkol Louie a vojaci sa rozbehli ku zamknutým dverám .

,,12-08-04, mám to!"radostne skríkol po zadaní kódu z karty Garen a vtrhol do miestnosti. Toel chytil hneď prvú zbraň a rozstrieľal s ňou všetky kamery v okolí. Alarm hučal celou budovou a po chodbách sa už rútili pogordi. Louie s Toelom bránili chodbu , zatiaľ čo Garen s Dougom sa obliekali do brnenia. Keď sa obliekli vybehli na chodbu a vystriedali Louieho a Toela.

    Louie tak rád videl svoje brnenie, volal ho Mandy, nevedel prečo , ale volal ho tak. Obliekol sa , nasadil si pušku a prilbu. V prilbe si prepol na bojový mód ,a zapol svoju plazmovú pušku. Tieto polomechanické brnenia boli fakt úžasné, zameriavač mu našiel cieľ a príkaz z výboj z prilby prešiel do ručných častí brnenia , a sám od seba zamieril zbraňou. Bolo to ako ozajstné telo.

    Vojaci vybehli na chodbu kde bol úplný zmätok. Louie namieril plazmu na okno a vystrelil. Okno bolo navrhnuté na obranu proti guľkám ale plazme podľahlo . V okne bola roztavená diera.

   ,,Teraz !"zakričal Toel a vojaci vyskočili oknom na nádvorie .  Garen svojou ťažkou tankerkou rozstrelil na pol prvého pogorda ktorý stál pred bránou. Louie vtrhol do vrátnikovej kabínky a priložil mu pušku ku hlave. Plazma bola nehlučná a spravila do neho dieru v stotine sekundy.

   Dougar priložil na bránu trieštivý jontový granát , odbehol a zapol si v prilbe tlmiče hluku .Výbuch ich nachvíľu oslepil a vojaci vybehli von, na slobodu.