MISSION

10.

,, Prečo nespíš?" spýtal sa Garen.

,,Nedá sa mi."odpovedal Louie ,,Pamätáš keď mi ten sclitraz vyvolal halucinácie? Od vtedy sa mi nedá spať. Desí ma predstava že by sa mojej žene mohlo niečo stať."

,, Rozumiem ti, mňa po smrti rodičov zas desila predstava , že kým som na love, brata mi roztrhajú šelmy. Tiež sa mi o tom snívavalo." 

       Garen pochádzal z chudobnej časti Jurtenského Dersanstva, v Bere. Tam bolo bežné chodiť von z podzemných miest , na povrch. Dersanstvá totiž netvorili iba podzemné mestá. K Dersanstvám sa pripisovalo aj územie povrchu nad nimi. Obyvatelia chudobnejších častí PNP ,sa v noci ,v teplovzdorných kombinézach a oblekoch vyberali na lov. V noci bolo chladnejšie než cez deň , to znamenalo že zo svojich obydlí vyliezli živočíchy ktoré sa stihli prispôsobiť prírodným podmienkam zeme . Najčastejším úlovkom bol Sup karkhara alebo mačkovitá šelma zvaná Opan.

,, Čo myslíš, čo robia teraz?" zamyslel sa Louie .

  ,,Netuším."pousmial sa Garen ,,Je to zvláštne , sedieť potme v džungli . Je to ako naše prvé ráno strávené na tejto sprostej planéte."

   Garen mal pravdu. Louie ani nepomyslel na to ,koľko na Elvorathe strávili. Vzápätí sa strhol. Keď odchádzal ,jeho žena bola v siedmom mesiaci tehotenstva.

  ,,Garen, ja mám dieťa!" povedal Louie a oči na tvári sa mu rozžiarili ako hviezdy.

   Približne o hodinu sa zobudili Dougar s Toelom. Toel natrhal nejaké ovocie z kríkov ktoré rástli naokolo. Potom ho chvíľu opekal nad ohňom na panvici. Medzi ovocie nasypal antitoxikačný prášok ktorý mal neznáme ovocie zbaviť prípadného jedu. Dym z ohňa sa vďaka výparom z prášku zafarbil na zeleno , Louiemu pripomínal sclitrazskú mágiu a taktiež bol skvelým lákadlom na hliadky. Po pečení oheň rýchlo zadusili .

  Po malých raňajkách Dougar zahlásil: ,,Musíme sa pohnúť. Keď som sa v noci vracal z prieskumu jaskyne ,z vonka som počul hlasy. Hliadky nám sú v pätách."

  Vojaci sa rýchlo zbalili ,obliekli brnenia a vyrazili na cestu. Putovali celý deň s prestávkou na obed a doplnenie vodných nádržiek pri v ich oblekoch pri jazere. Louie si pri pohľade na jeho číru hladinu  pomyslel na slová veliteľa misie ,, Vaša úloha znie takto : vypátrate vodu ,označíte miesto nálezu a vrátite sa naspäť do hlavného tábora!" pomyslel si , že keby toto drbnuté jazero našli skôr , o tomto čase by bol doma so svojou ženou a svojim dieťaťom. Vedenie PNP mu už určite usporiadalo pohreb, kde mu udelili medaile za odvahu, česť a obeť. Už videl tú čiernu vlajku na ich malom byte, a uplakanú tvár jeho ženy stojacej pred prázdnou rakvou s jeho najdôležitejšími vecami. Tieto myšlienky však rýchlo odohnal.

Po dvoch dňoch cesty sa vojaci dostali pred prekážku. Pred nimi stálo obrovské pohorie. Po krátkom dohadovaní , dospeli k záveru že hory musia preliezť. Po večeri teda radšej nešli spať ale pokračovali do kopca. Po tme sa im išlo veľmi nepríjemne. Predsa len, svetlá na helmách so silou oslepiť si nechali na najnižom možnom móde svietenia.

   Do hora stúpali štyri hodiny ,kým dorazili na vrchol prvého kopčeka, ktorý oproti ostatným vysokým horám v diaľke , vyzeral ako tréningová kopa hliny na vojenskej akadémií.

  Ubytovali sa pod  vrcholom v dutom kmeni stromu. Využili poslednú možnosť spať v lese, pretože od vrcholu tohto kopca sa začínal strmý kamenistý povrch ktorý ich bude obklopovať kým nezídu na druhú stranu hôr. 

   Vojaci losovali o nočnú stráž a los padol na Louieho. Bol za to vďačný. Aspoň sa nemusel vydávať do pazúrov desivých nočných môr.

    Kým strážil púšťal si na obrazovke v prilbe videá z hudobného festivalu v Centrálnom Dersanstve kde zobral svoju ženu. Tam ju požiadal o ruku. Zrazu mu na okraji obrazovky začal blikať červený výkričník. Dvakrát žmurkol ľavým okom a prehrávač videí prepol na termovíziu.

   Senzory v jeho prilbe niečo zaznamenali.