Koruna Temnoty ✔

2.kapitola

Slzy mi tiekli potokom.
Všetky spomienky boli zrazu také živé a znova mi otvárali staré rany po strate veľmi blízkej osoby.
Po strate Nicka.

Len dúfam že ma nespoznal. Nikto nesmie zistiť, že som bola preč.

Napálila som to rovno do kúpeľne a zavrela sa v sprchovacom kúte.
Kvapky vody dopadali na moju mŕtvolne bielu pokožku a postupne ju zohrievali.
Hlavou mi behali všetky možné myšlienky a dokopy vytvárali neopísateľný chaos.
Posplietané myšlienkové pochody prerušila voda, ktorá bola zrazu neprirodzene ľadová.

Chaos v mojej hlave dal priestor mojim schopnostiam vyblázniť sa bez dovolenia.
Prekrútila som nad tým očami a zmierila sa, že s horúcou sprchou je koniec.

Usušila som sa a obliekla si biele tričko a šedé tepláky. Na nohy som si dala huňaté ponožky a začala si česať vlasy.
Nebolo to až tak náročné, lebo ich mám znova skrátené len po lopatky. Ich predchádzajúca dĺžka bola nesmierne nepraktická.

Keď som z hrebeňa vytiahla guču vlasov, pustila som sa do umývania zubov.
Účinky alkoholu boli síce preč, no svieži dych mi ostal.
Zmyla som zo seba zvyšky líčidiel a po asi hodine opustila kúpeľňu.

V izbe ma však čakala návšteva.

Pamätáte si modrookého boha s blonďavými vlasmi?
To je Dewey.
A teraz sedí na mojej posteli a doslova ma vraždí svojim azúrovým pohľadom.
V modrej farbe jeho očí sa topím zakaždým. Sú skrátka niečím iné.
Vlastne sa topím v očiach každého jedného boha v tomto sídle.

Bohužiaľ som musela opustiť moje predstavy lebo Dewey stále sedí na mojej posteli a nespúšťa zo mňa pohľad.

Začínalo to byť naozaj nepríjemné a tak som to dusné ticho medzi nami prerušila.

,,Vnímaš ma? Vyzeráš ako by si ma chcel zavraždiť."

Povedala som tak nezaujato a dúfala som, že to odľahčí túto trápnu situáciu čo najviac. On sa však zamračil ešte viac, a to som si myslela že najviac sa mračil už predtým.

,,Vlastne ak by to bolo možné, Orwall by ťa už zabil. Ale keďže sme všetci trošku nesmrteľný, bude to asi nemožné."

Znel rovnako nezaujato ako ja pred chvíľou.
Potom vstal z postele a naznačil nech ho nasledujem.
Po chodbách sme sa posúvali smerom do obývačky, ktorá je o poschodie nižšie.
Mimochodom Orwall je ten zelenooký boh so sivo-hnedými vlasmi, ktorý je tu niečo ako vodca.
Hoc najmocnejšia som tu ja, bohovia sa striedajú každých sto rokov o hlavný post.
Neriešila som to, lebo mne sa vládnuť vôbec nechce.

Po príchode do obývačky nás už čakali aj zvyšný dvaja bohovia.
Už spomínaný Orwall a Hayward.

Hayward má karamelové oči s jemnou prímesou zelenej a špinavo-blonďavé vlasy.

No späť k veci, prečo sme tu.
Skočila som rybičku na gauč nad čím všetci len pretočili oči.
Boli už zvyknutí na moje správanie.

Keď sme už všetci sedeli, teda ak sa dá moja poloha prirovnať k sedeniu, pán Orwall sa ujal slova.

,,Pôvodne sme chceli oslavovať tvoje narodeniny, no vieme o tvojom rannom výlete.
Takže sa ťa pýtam.
Kde si do riti nechala rozum?"

Keď už používa podľa neho
slová hrubšieho významu, musí byť vážne naštvaný.

,,No veď ma tam nikto nespoznal. A navyše to mi nemôžete odoprieť. Párty v bare patrí k dospievaniu!"

Nezmyselné výhovorky sa zo mňa sypali jedna radosť.
Splietala som dve na tri, pričom Haywardovi mykalo kútikmi úst.
Môj spovedný výlev však zastavil Orwallov mrazivý pohľad.

,,Klameš. Ja to viem aj ty to vieš. Takže sa pýtam posledný krát.
Čo si tam robila?!"

Vedela som, že mu musím povedať pravdu.
A poviem mu všetko.

,,Chcela som sa uvoľniť. Odreagovať. Už vyše roka som sa nevyspala kvôli nočným morám a denne sa utápam v smútku za priateľmi z ostrova lovcov. Povedzte mi prečo? Prečo sa nemôžem vrátiť? Žiť ďalej život, ktorý nebol prázdny a dával aspoň nejaký zmysel. Tak prečo?"

Slová sa zo mňa liali ako z pretrhnutej hrádze a jej voda práve schladila Orwallovú horúcu hlavu.
Jeho pohľad zmäkol pri pohľade na mňa a moje slzy.
Ale ja už nevládzem. Chcem ísť naspäť. Naspäť za priateľmi, za človekom, oprava démonom, ktorý ma aj po toľkom čase stále miluje. Ako to viem? Cítim to. Cítim aj jeho žiaľ aj smútok a tie sa stávajú aj mojimi pocitmi.
Musia už vedieť že žijem.

Nádej v mojich očiach bola jasne viditeľná. Bolo to ako keď dieťa píše list Ježiškovi v nádeji, že pod stromčekom nájde čo si želá.

,,Je mi to ľúto. Nič sa nedá robiť."

Nič sa nedá robiť? To tu budem zavretá až do konca môjho nekonečného života? Nie ďakujem. Mám trochu iné plány.

,,Ak by som bola smrteľná, už dávno by som skočila z okna! Toto nemá význam. O mojej existencii viete len vy takže vlastne neexistujem!
Prečo ma nenecháte žiť môj život? Veď som mladá!"

Orwall mi išiel ďalej protirečiť no Dewey zasiahol.

,,Je tu možnosť. Bude ťažké všetkých presvedčiť, no máš právo na život a šťastie."

Jeho slová ma zahriali pri srdci a skočila som na neho a drtil ho v objatí.
Normálnemu človeku by som už asi polámala rebrá.
No Orwall sa nevzdáva.

,,Nemôžeme predsa-"

,,Ale áno. Ak to odsúhlasí rada, môže sa vrátiť."

,,Rada nebola zvolaná vyše sto rokov a určite ju nebudeme zvolávať kvôli takej banalite!"

Hádka Orwalla a Haywarda ma nezaujímala, aj keď v nej vlastne išlo o moju budúcnosť.
Stále som sedela Deweyovi na nohách. Bol mi ako starší brat a mám ho najradšej. No teraz ma trápi niečo iné.

Brnivý pocit v bruchu a hlave postupne naberá na intenzite a paralyzuje moje telo.
Zrak sa mi rozmazáva stále viac a zvuky vnímam len ako nejasnú šmuhu.

Je to tu zas.

Podvedomie mi práve pripomína ďalšiu skutočnosť spôsobenú pobytom v ničote.

Ostrá bolesť mi prebehne celým telom a ja sa bezmocne skrčím do klbka a nebyť Deweyových reflexov, som na zemi.
Moja horúčka zas a znova prekračuje hranice zdravej či normálnej teploty a šplhá sa snáď až na Mount Everest.
Moje telo sa v ohni skrúca v kŕčoch.

Moja neprirodzená poloha už vyrušila argumentovanie Orwalla a Haywarda.
Kým ma Dewey ochrankársky držal aby som si neublížila, upokojivo ma hladil a myslím, že aj niečo hovoril, no to už som upadla do bezvedomia.

------------------------------------------------

Ahojte!

Príjemný piatok ( aj keď ten je príjemný aj tak )
Takže hlavná otázka dňa:
Čo si myslíte že je Lotte?
Bude naozaj také ťažké sa vrátiť?
Ktorý z bohov je vám najsympatickejší?

Tiež vám chcem poďakovať za 500+ reads a vyše 100 votes. Je to skvelý pocit že váš príbeh niekoho zaujíma.

-M-