Koruna Temnoty ✔

4.kapitola

,,Napríklad pre to, že keby nebolo mňa, tak by si ani nebola kráľovnou a bola by ešte stále vojna?"

Zásah do čierneho. Videla som ako sa niektorí zasmiali.
Keďže ju už nenapadol žiaden 'drsný' argument, nechala svoje premaľavané ústa zatvorené.

Papier už medzi tým podpísali moji milý bohovia, Alex, Nick a mnohý ďalší už stáli v rade na podpis.
Vlastne, všetci až na nepodarenú plastiku podpísali.

Členovia rady postupne opúšťali miestnosť až som tu ostala len ja s Nickom a veľká trojka.
Myslím že môžeme začať.

Papier s podpismi som nechala levitovať nad mojimi rukami a zapálila ho.
Presunula som si ho nad hlavu tak, aby popol z neho dopadal priamo na mňa.
No moji zlatý bohovia stáli okolo mňa a bľabotali potrebné kecy na môj návrat.

A potom to naozaj začalo.
Paralyzujúca bolesť mi pripomínala každý sval v tele.
Začínalo to od nôh a mučivo pomalým tempom sa to posúvalo vyššie.
Už som nevládala stáť a klesla som na kolená.
Videla som, že Nick mi chcel pomôcť, no nemohol. Prerušil by rituál.
Keď bolesť ničila celé moje telo, myslela som že si vykričím hlasivky. Statočne som však nevydala ani hláska a kusala si peru až bola celá od krvi.
Tá bolesť ma prilravovala o všetku energiu a cítila som sa nesmierne vyčerpaná.
Ako dobré znamenie sa mi spustila krv z očí.
Dobré pre to, že odkedy ma zachránili nikdy sa mi to nestalo. Nemohlo. Nemala som telo.

Keď sa rituál končil, premiestnilo ma to na posledné miesto kde som ešte mala telo. Takže do lesa ku kamennému stolu.
A potom ma pohltila tma.

***

Niekto mnou jemne zatriasol. A znova. Ale noták.
Otvorila som oči a takmer sa zadusila trávou.
Rozprávkové prebudenie že?

Stále som ležala na zemi a tak som sa posadila.
Nick ma okamžite objal.
Objatie som mu opätovala s najväčšou radosťou.
Odtiahla som sa a pobozkala ho na pery. Tie mi tak chýbali.

Odtiahla som sa a usmiala som sa na neho. Som tak šťastná! Po líci sa mi zviezla slza ktorú Nick okamžite utrel. To som urobila aj ja s tou jeho.
Nakoľko som bola ešte unavená z rituálu, Nick ma premiestnil do môjho domčeka.

Bol presne taký ako keď som odchádzala. Hneď som batoh ktorý som si zabalila hodila do skrine a vytiahla z nej legíny a tričko. Dala som si rýchlu sprchu a naobedovala sa.
Všetko ako za starých čias.
A samozrejme, čokoláda na uvítanie nechýbala.

Dvere sa prudko rozrazili a dnu vletela Mavis. O môj bože.
Hodila sa mi okolo krku a obidve sme spadli z postele. Na moju smolu, ona priľahla mňa.

,,Toto mi už nerob! Nikdy! Myslela som si že si mŕtva a že ťa už nikdy neuvidím."

Len som zamumlala niečo typu ,alá súhlas' lebo stále sme nezmenili polohu.
To už do domčeka prišla aj Clave a hodila sa na vrch kôpky ktorú som tvorila ja aj Mavis.
Asi mi zlomili rebro.
Nick ma premiestnil spod nich na posteľ a vyhrnula som si tričko.
Mala som pravdu. Schopnosti sa mi obnovia až za nejaký čas takže som vám vďačná. Naozaj.

Keď si uvedomili, čo urobili, ospravedlnili sa a pobrali sa preč.
Nick mi pomocou jeho schopností vyliečil tú neplechu.

,,Kedy zasa začneme trénovať a chodiť na misie?"

,,No ja neviem. Vtedy, keď sa ti vrátia schopnosti."

Pretočila som očami.
Je ako moja mamka. Obleč sa lebo prechladneš, až keď budeš staršia...

,,Ale zabehať si môžeme."

Oblečená som už bola, hodila som na seba ešte mikinu a obula si bežecké topánky.
Zišla som po lanovom rebríku dole a bežala smerom k lesu.
Nick nemal na výber a tak behal za mnou.

Cesta trvala krátko keďže som sa často nudila a tak pracovala aspoň na kondičke.
Keď sme už boli hlbšie v lese, začala som skákať a pišťať ako malé dievčatko. Tento pocit mi chýbal.
Vôňa stromov ma príjemne šteklila v nose. Bola som nesmierne šťastná.

Nick na mňa pozeral ako na psychiatrický prípad.
Skúsila som privolať môj meč a podarilo sa. Hodila som na Nicka vyzývavý pohľad.
Pochopil to. V ruke sa mu zjavil jeho meč.
Začala sa dokonalá hra.

To ešte nevedel, že za môj pobyt v sídle bohov som preštudovala všetky knihy o bojových taktikách a štýloch. A nehovorím o tom, že každý z bohov ma osobne učil jednotlivé bojové štýly takže už som nový level.

Jeho meč letel vzduchom a zabodol sa do stromu niekoľko metrov od nás.
Kým som totižto bola u bohov, každý z nich ma učil rôzne techniky boja a aj mi pomáhali so schopnosťami. Preštudovala som aj všemožné knihy takže teóriu vám poviem aj odzadu.
No ten jeho prekvapený pohľad #2 za dnešný deň.

,,Ja viem som proste dokonalá."

Stále mal otvorené ústa tak som mu ich zavrela aby mu tam nevletela nejaká mucha.

Zrazu zdvihol ruku nad hlavu a priletel jeho meč.
Takže druhé kolo?
On si ma však skryl za chrbát a pozeral niekde do diaľky.
Svaly na jeho chrbte sa nebezpečne napli.
Vykukla som a uvidela som medzi stromami kráčať postavu v bielom. Niečo ma k nej neskutočne ťahalo.
Vykročila som smerom k nej no niekoho ruka ma zastavila. Nick ma pevne držal za zápestie.

,,Zbláznila si sa? Čo to robíš?"

,,Ver mi."

Veľmi neochotne ma pustil a nasledoval.
Keď som sa približovala, postupne som spoznala dlhé špinavo-blonďavé vlasy, a biele rúcho ktoré bolo zašednuté a bolo od...krvi?
V tom sa otočila a zapichla do mňa jej mŕtve zelené oči.

Prízrak.

,,Ty! Nemala si sa vrátiť. Ani nevieš čo si spôsobila! Smrť a klam! Trpia nevinný! A legendy klamú. A hlavne tá tvoja! Ten, kto za to môže vstane z mŕtvych a nezomrie viac tvojou rukou.
Lebo tak to má byť. No niečo chýba. A ty vieš čo. Alebo nie? No ponáhľaj sa nech netrpia ďalší.
Chaos a vojna. Ale prečo? Prečo? Prečo?..."

Rozplývala sa nám pred očami a dookola opakovala prečo?
Trepala nezmysly no mám pocit že nejaká pravda v tom bude.
Smrť a klam? Kto vstane z mŕtvych a čo chýba? A kto trpí?
Niečo nie je v poriadku.

——————————————

Ahojte!

Lottie je späť 🎉🎊
Ale máme tu prízrak...
Čo myslíte, bude to niečo dôležité (to čo ten prízrak povedal) alebo je to len "darček" na privítanie?

Nechám to na vašej fantázii.

-M-