Koruna Temnoty ✔

19.kapitola

,,Tak kde teda je Clave?"

Okamžite uhla pohľadom a ja som vytušila, že odpoveď sa mi páčiť nebude. To napäté ticho preťalo písknutie kanvice, ktorá nám hriala vodu. S trasúcimi rukami ju Mavis nalieva. Opatrne som si zobrala svoj hrnček a pobádala kamarátku k odpovedi.

,,Ja... Ono to je tak..." zúfalo si prehrabla vlasy a vypustila všetok vzduch z pľúc.
,,Alex zostavil tím najlepších démonov a oni sú... Vlastne ani neviem kde. Snažila som sa s ňou byť v kontakte aspoň telepaticky, čo sa mi zo začiatku darilo ale neskôr proste zmizla a ja neviem čo a ňou je. A obávam sa najhoršieho."

,,Prečo o tom nič neviem?"

,,Ide o tajnú akciu. Ani ja by som o tom nemala vedieť." z oči sa jej spustili slzy a ja som na tom bola rovnako.
Položila som šálku a objala ju.
V hlave sa mi zjavil obraz prekvapeného Alexa, keď som ho začala mlátiť. Asi mu nestačilo.

,,A čo je to za akciu?"

,,Ja neviem. Prepáč."

,,To je v poriadku." túto smutnú chvíľu prerušila Molly, Mavisina mladšia sestra.
Rovnaké špinavo-blonďavé vlasy a podobné zelené oči, len so žltými prvkami.

,,Ahojte, čo sa tu deje?"

,,Ahoj, len sa s Lottie rozprávame." rýchlo si poutierala zaslzenú tvár a s láskou v očiach sa pozrela na posledného člena svojej rodiny. Mavis je naozaj silná osoba.

,,Aha, ja som ti len prišla povedať že Scott ma pozval na večeru." hovorila to akoby nič ale jej oči prezrádzali, ako veľmi sa na to teší.

,,Blahoželám. Poď, musíme vybrať oblečenie." tvárila sa Mavis nadšene. Nechcela Molly raniť. Dobre vedela, že sa jej Scott páči. Scott bol Mavisin partner z loveckej dvojice.

Presunuli sme sa do Mollynej izby a sadli si na posteľ. Molly otvorila skriňu a vyťahovala rôzne kúsky.

,,Moc gýčové."

,,Moc dlhé."

,,Príliš slávnostné."

,,Pusti ma k tomu." vstala som z postele a začala sa prehrabávať v skrini. Po chvíli mi do očí padli bledoružové šaty s áčkovou sukňou.

,,Tieto." povedali sme s Mavis naraz.

,,Neviem. Mne sa moc nepáčia."

,,Molly, sú úžasné. Aspoň ich vyskúšaj." naliehala Mavis. Molly si ich zobrala a odišla z izby. My sme zatiaľ upratali zvyšné oblečenie. Niektoré kúsky jej fakt závidím. Dominantnou farbou jej šatníka nie je čierna. To znamená, že si šaty kupuje mimo ostrova. Raz pôjdem s ňou.
Pri skladaní som natrafila na široký čierny opasok. Presne v tej chvíli prišla do izby Molly.

,,Wow. Sekne ti to."

,,Neviem Mavis. Prídu mi moc jednoduché." nespokojne žmolila koniec sukne Molly.
Ja som jej dala ten čierny opasok a hneď to vyzeralo inak. Dokonale zvýraznil jej útly pás.

,,Lepšie." a to už jej Mavis podávala čierne platené topánky.

,,Stále nemám kabelku." stresovala Molly.

,,Tá by ti prekážala. Ja mám batoh." Mavis letela ako strela a o chvíľu prišla aj z čiernym batohom. Celkovo sa mi vzniknutý outfit páčil. Ja som si zobrala na starosť vlasy a Mavis líčenie. Kulmou som jej urobila nádherne vlny a predné vlasy jej zopla aby jej nevadili. Nejaké pramienky som jej tam však nechala, aby lemovali jej tvár. Nič extra. Aj make-up bol jemný. Tenká linka a svetlo ružový rúž. Nechty sme len pretreli priesvitným lakom a bolo hotovo.

,,To nie som ja. Ďakujem vám." objala nás Molly celá šťastná. To už na dvere niekto klopal. To sme ju tak dlho pripravovali? Išla otvoriť Mavis a ja som Molly povzbudivo stisla ruku.

,,Lottie, to je Nick." prišla som ku dverám.

,,Želáš si?" hravo som sa na neho usmiala.

,,Máme ísť na nejakú kontrolu."

,,Počkaj, pôjdem sa rozlúčiť. Poď zatiaľ dnu." prešla som opäť do Mollynej izby a pevne ju objala.

,,Mám strach." tvárila sa úplne skleslo.

,,Pozri sa na mňa. Si úžasné a nádherné dievča a Scott to vie. Hlavne buď sama sebou."

,,Posnažím sa." objala som aj Mavis a vyšli sme z ich domčeka. Pri otváraní dverí sme takmer zmrzačili Scotta. Hodil na nás spýtavý pohľad, ale nič nestihol povedať. Nick nás totiž premiestnil priamo na miesto. Veď zbrane som zo sebou ťahala aj k Mavis.

Ocitli sme sa v lese. Nie hociakom. Stromy i tráva boli zhorené úplne dočierna a nebolo tu ani stopy po živej duši. Aj keď moja i Nickova duša sú mŕtve. Ale to je iný príbeh.

Popol na zemi sa zvýril každým naším krokom a obaja sme sa obzerali.

,,Čo tu vlastne hľadáme?"

,,Počula si o tajnej akcii démonov z ostrova?"

,,Bohužiaľ."

,,Niekde tu mali tábor a ich úlohou bolo nájsť hlavné sídlo temnej strany."

,,A prečo sme tu my?" o tejto akcii som nemala vedieť a preto som sa rozhodla tváriť, že o ničom neviem.

,,V poslednej dobe sa vôbec neozvali a Alex povedal, že im máme vysvetliť dôležitosť komunikácie." hovoril úplne nezaujato a očami skúmal okolie.

,,A vieš kde majú tábor?"

,,Nie." skvelé.

,,A čo keby sme sa na to pozreli zhora?"

,,Upútame na seba pozornosť."

,,Ako keby sme ju teraz nepútali."

,,Tak dobre." vzdal to nakoniec Nick.

Rozprestrela som moje čierne krídla a poriadne ich ponaťahovala. Pár zamávaní a bola som nad tými zhorenými stromami. Nebol to pekný pohľad. Leteli sme pomerne rýchlo a zrakom skúmali pôdu pod nami. Prekvapovalo ma, že zhorenisko je tak obrovské.

Niečo však upútalo moju pozornosť. Jedno miesto bolo obhorené o čosi viac ako všetko naokolo. Keby že nemám vylepšený zrak, ani si to nevšimnem.
Pomaly som začala klesať a Nick nasledoval môj príklad. Po hladkom dopade som sa začala obzerať, či nás niekto nesleduje. Ako som však hovorila. Ani živej duše.

,,Tu to je." hovoril Nick čo najtichšie.

Prišla som k nemu a spoločnými silami sme zdvihli zaprášený poklop. Ten nám odhalil rebrík do tmy. Bez zaváhania som skočila dnu a dopadla štyry ako predátor. Až teraz si naplno uvedomujem všetky fyzické výhody, ktoré mám. Bola som natoľko očarená schopnosťami, že som tieto výhody značne zanedbávala. Moje oči si takmer okamžite zvykli na tmu a rozhliadla som sa.

,,Nik tu nie je." po mojich slovách dopadol na zem aj Nick. Jeho tlmený oheň ožiaril spustnutý podzemný priestor.

Pováľaný skromný nábytok a krv na zemi dávali jasnú odpoveď na otázku čo sa tu stalo. Neboli tu však žiadne telá. Inštinkt mi ale hovoril, že sú nažive. Cítila som tu však aj ešte inú energiu. Temnú.

Prehrabávala som sa rozdhádzanými vecami a bolo to aj úspešné. Pod zvalenou skriňou sa ukrývala drobná krabička a v nej navlas rovnaký kľúč ku korune ako u víl. Oni ho našli.
Moja radosť však netrvala dlho.
Zhora sa začínali ozývať čoraz hlasnejšie zvuky. Schovala som kľúč ku fľaštičkám Parem prodest a zobrala do ruky meč.

Po vystúpení z úkrytu nás čakalo prekvapenie. Máme spoločnosť.

------------------------------------------------

Ahojte!

Po tých nudných kapitolách je tu konečne akcia. Kto je podľa vás tá ,spoločnosť'?

Nebudem sa tu zbytočne vykecávať a vidíme sa pri ďalšej kapitole 😘

-M-