Koruna Temnoty ✔

33.kapitola

Čo sa to tu deje?

V domčeku už bola Adell a do veľkej športovej tašky si dávala oblečenie. Až teraz som si uvedomila, že si nemám do čoho to oblečenie zbaliť.

,,Tašku máš na posteli. Nemusíš ďakovať." povedala Adell a nevenovala mi pri tom ani jeden pohľad.

,,Ako si to vedela?" ako by mi čítala myšlienky. Hodila na mňa pohľad bokom a čudne sa zatvárila. Veď ona je démon. Nevedela som, že aj najnižšia trieda vie čítať myšlienky.

,,Poznám ťa. Takmer vždy si myšlienkami inde." povedala po chvíli a zničila tým všetky moje predstavy o jej schopnostiach.

Zamrmlala som čosi ako aha a presunula sa k posteli, na ktorej bola pohodená čierna športová taška. Otvorila som svoju skriňu a po kôpkach to ukladala do tašky. Nebolo toho veľa. Nemala som vôbec žiadne zimné veci, lebo som tu bola naozaj krátko. Bez problémov sa mi tam zmestilo všetko. Kozmetika aj technika, ktorú som viac než dva roky nepoužila. Nebolo času.

Luk aj s tulcom som si prevesila cez plece. Keď tak premýšľam, ešte som ho ani nepoužila. Asi ho pôjdem neskôr vrátiť. Ďalej som si do púzdier na chrbte ešte zasunula moje dve katany a viac sa mi už nevošlo. Na opasok som si pripevnila meč, štyri dýky a kapsičku s parem prodest. Už len taška cez plece a bola som hotová.

Zrazu to tu bolo prázdne ako v deň keď som prišla. To, že odchádzam do neznáma vo mne vzbudzovalo protichodné pocity. Mala som strach opustiť istoty, ktoré pre mňa tento ostrov predstavoval. Na druhej strane však bolo isté nadšenie z dobrodružstva a nového prostredia.

Ale čo aj sa Nick vráti a nikoho tu nenájde? Bude si myslieť že nás napadli. Mala by som mu nechať nejaký odkaz. Ale čo ak sem príde niekto iný, niekto, kto tu nemá čo robiť a môj odkaz ho nasmeruje priamo k nám?
Veď ani neviem kam ideme. Ak je Nick tam, kde tvrdia bohovia, tak sa len tak ľahko nevráti. A ak áno, budem prvá, ktorá ho nájde.

Pred stromom bol ruch. Zo skladu zbraní sme museli zobrať všetky zbrane, a tak mám o jednu tašku s vrhacími hviezdicami naviac.
Všetci sme sa pochytali za ruky a spoločne sa premiestnili. No doteraz som nevidela Mavis ani jej sestru. Dúfam, že nepatrili do tej skupinky čo zmizla len dnes na obed.

Ocitli sme sa na nádvorí paláca. Vyzerá, že nás čakali.

,,Takže, tí ktorý máte výcvik choďte že Paulom, to je ten muž v modrom tričku. Zavedie vás na izby. Tam dostanete ďalšie pokyny. Vy ostatní, do trónnej siene." rozkrikoval Alex a všetko sa dalo do pohybu. Nepáčilo sa mi, že sa s Adell rozdelíme. Nepáčilo sa mi to.

Zbrane navyše ktoré sme niesli sme odovzdali pred vchodom do sály. Spolu s hviezdicami som odovzdala aj luk. Nepotrebujem ho.
V sále panovalo dusné ticho. Stále som nevedela nájsť Mavis, a to ma teraz trápilo asi najviac. Nick a Clave sú preč, Adell je so svojou skupinou a ja som ostala sama. Nerada to priznávam, ale začínam sa báť.

Očami som preletela ešte raz po dave. Bolo nás dosť málo. To až toľkí zmizli? Prezerala som si jednotlivé tváre. Poznala som mená takmer všetkých lovcov len tak z videnia. Nevidela som ale žiadnych démonov. Ako sme sa sem potom dostali?
Bola som neskutočne zmätená.

Dvere do sály sa otvorili a dnu vošla skupina asi dva krát väčšia ako tá naša. Bledé tváre a málo zbraní. Boli mierne zadýchaní, ako keby bežali. Myslím, že toto sú upíri.
Potom sem prišlo ešte niekoľko desiatok lesných a vodných víl a sála bola plná.

,,Prosím o pozornosť." pred trón sa dostavila kráľovná aj s jej poskokom a asi aj osobným strážcom v jednom.

,,Rada by som vám povedala v krátkosti pár vecí. Všetko obyvateľstvo našej zeme sa sťahuje na tri miesta. Tento zámok, opevnené mesto Juller a hrad na južnom panstve. Ide o krízovú situáciu, ktorú práve riešime. Na chodbe nájdete rozpisy izieb a ubytujte sa prosím. Vodcov jednotlivých skupín potom očakávam po večeri v čajovni a treťom poschodí. Budete si deliť hliadky dovtedy, kým sa núdzový stav neskončí. Môžete ísť." všetci sa hrnuli k dverám. Ja som však stála ako prikovaná a spracovávala nové informácie. Tak veľa otázok a tak málo odpovedí.

Keď som opustila sieň, nasledovala som masu predo mnou na izby. Cez okná som mala krásny výhľad na dianie na nádvorí. Práve tam pristála skupina anjelov a na koňoch prišla aj osada mágov. Tí teraz smerovali do siene aby im povedali to čo nám. Stále však chýbali démoni, vlkolaci a dorazilo aj dosť málo víl.

,,Upíri štvrté poschodie napravo, víly štvrté naľavo. Lovci celé tretie spolu s démonmi. Choďte skôr než prídu ďalší." kričal nejaký chlapec pri schodoch. Vyšla som teda na požadované poschodie a hľadala svoju izbu. Napravo smerovali všetci lovci, a tak som išla s nimi. Naľavo budú asi démoni. Na začiatku chodby bol zoznam mien s izbami, pri ktorom bol doslova boj. Len som stála vzadu a čakala kým sa to ukľudní. Na schodoch už bolo počuť ďalšie kroky, no na naše poschodie už neprišiel nikto.

K zoznamu som sa dostala medzi poslednými. Moje meno bolo napísané pri izbe číslo 447. Takže na každom poschodí je päťdesiat izieb. Päťdesiat napravo, päťdesiat naľavo pričom izby sú aj na prízemí. Inak mi to nevychádzalo.
Moja izba sa nachádzala takmer na konci chodby. Párne čísla boli na pravej strane chodby, nepárne na ľavej. Cítila som sa ako v hoteli. Predposledná izba.

Po otvorení dvier sa na mňa uprelo šesť párov očí. Medzi nimi som našla aj Mavis s jej sestrou Molly. Rýchlo som ju objala. Asi prišli skôr. Veľmi sa mi uľavilo.

Kde ale budem spať? V izbe sú dve poschodové postele, z ktorých sa dá vysunúť ešte jedna posteľ. Celkovo šesť postelí. Dokopy je nás tu ale sedem.

,,Prepáč Lottie, ale zvýšila ti len prístelka." povedala Molly a vrhla na mňa ospravedlňujúci pohľad. Takže asi preto sa všetci bili kvôli zoznamu.

Môj pohľad padol na kreslo, na ktorom bolo poskladané prádlo. Toto budú dlhé noci.

----------------------------------------

Ahojte!

Konečne zmena prostredia. Bolo už načase.

Ako sa vám páčila kapitola? Vaše dojmy? Rada si prečítam vaše názory.

-M-