Kapitola 15 - PREKVAPENIE

33 7 2
                                    

Prešli 2 dni a stále som bola v nemocnici. Lisa už bola ale preč a ja som ostala na izbe sama. Adam, Aron a Zoe ma chodievali navštevovať každý jeden deň, za čo som im bola nesmierne vďačná. Keď Lisa odchádzala dala som jej svoje telefónne číslo, nech mi napíše, keď sa nájde jej sestra. Keď som sa už tak nudila, že ma ani mobil nezabavil, vybrala som si knihu z tašky a začala som si čítať. Tak som sa začítala, že som napokon zaspala.

Poriadne rozlepím oči, keď vtom počujem jemný dievčenský šepot. Najprv som si myslela, že je to len sen, ale bola to skutočnosť. Vedľa mojej posteli sedeli babka s Lili!!! Po troch prešuchnutiach očí sa spamätám a obidve ich opatrne objímem, keďže som pripojená na infúzie.

,, Odkedy ste tu??" spýtam sa. Som tak nesmierne nadšená, že ich vidím.
,,Len pred dvomi hodinami sme dorazili. Ako sa máš zlatko, je ti dobre?" spýta sa ma babka.
,,Už mi je fajn." usmejem sa.
,,Zajtra ťa už pustia!" povie mi Lili.
,,Vážne?! Tak to je super!"
,,A inak máš peknú izbu." povie Lili. Len sa na ňu pozriem a následne presuniem zrak na babku. O čom to hovoria??
,,Dali nám vedieť cez e-mail, že si v nemocnici. Hneď sme si na druhý deň zajednali letenky do Londýna a prišli sme sem. Ešte pred tým nám dali kľúče od tvojej izby, kde sme si zatiaľ dali veci. Až o hodinu sa môžme ubytovať v hoteli. Rodičia prídu až o tri dni, musia ešte dokončiť jednu prípravu svadby v Amsterdame." vysvetlí mi babka. Keď babka hovorila o našich, až vtedy som si na nich spomenula. Za tie tri dni, čo som v Londýne, som na nich ani nepomyslela. Je to smutné, ale je to tak.
,,Hej a stretli sme aj tvojich kamošov." usmeje sa Lili. Dnes má asi nejaký hyperaktívny deň. Po celej izbe skáče a rôzne sa pri tom otáča. 
,, Hej. Sú vážne moc milí, pozdravujú ťa. Vraj ťa ešte dnes prídu pozrieť." oznámi mi babka.
,, To som rada, že ste sa už s nimi stihli zoznámiť." usmejem sa. Som rada, že si s nimi rozumejú, teda aspoň myslím z toho, čo som počula.
,,To si si moc neužila, čo?" pozrie sa na mňa ľútostným pohľadom.
,,Moc nie, no..." zasmejeme sa.

Iný životWhere stories live. Discover now