Iný život

Kapitola 16 - To nie je pravda!!

Do očí mi bijú silné lúče slnečného svetla, keď vtom sa rozpamätám. Dnes idem z nemocnice!! O pár minút neskôr príde sestrička, ktorá ma odpojí z infúzie a zalepí mi ranu leukoplastom. Za chvíľu pre mňa príde Zoe, ktorá mi pomôže s vecami do mojej ubytovne.
,,Na izbe ťa čaká prekvapko." povie mi po ceste. Myslím si, že prekvapení bolo za tento čas až moc. Keď však otvorím dvere mojej ubytovne, pocítim veľký závan vetra, ktorý je plný lásky. Keď och otvorím úplne dokorán stojí tam Aron, Adam a Lili s babkou.
,,Vitaj späť!" povedia. Bolo to od nich veľmi milé. Páčilo sa mi to. Na tvári sa mi vytvoril ešte väčší úsmev na tvári aký som mala. Po privítaní a mojom nekonečnom ďakovaní sme sa konečne usadili a dali si všetci spoločne kávu a Lili bylinkový čaj. Celé dopoludnie sme strávili rozprávaním sa o svojich životoch a podobne. Tiež sme sa rozprávali aj o hodinách, ktoré som zatiaľ všetky vymeškala. Vraj toho nemusím až tak veľa dobiehať. Keď sme sa už konečne postavili Adam dal návrh, že by sme mohli ísť niekam na obed.
,,Čo tak do Grillbaru??" navrhne Adam.
,,Výborne! Chlapec vie, čo mám rada." zažartuje babka.
A tak sme sa obliekli a vyrazili.

,, Neviem ako vy, ale ja asi prasknem." vyhlási Lili.
,,Aj ja." zasmeje sa Zoe.
,,Sarah!! Išli by sme na to ihrisko, ktoré som ti ukazovala po ceste?? Prosííím!!" spýta sa Lili.
,,Zlatko, dnes nie. Pôjdeme zajtra, dobre?" babka a Lili tu budú s nami ešte tri dni, takže máme času až, až.
,,Teraaaz. Prosím!!! U nás také nie sú." neprestajne ma prosí.
,,Ja s ňou pôjdem." navrhne Aron.
,,Ou... to nie. Nechcem, aby si sa kvôli tomu nejako obťažoval." poviem.
,,To je v pohode. Mám rád deti." usmeje sa na Lili a Lili mu úsmev opätuje.
,,Tak teda dobre, ale Lili budeš poslúchať, jasné?" uistím sa.
,,Jasné!" vyhlási.

15:30
Sedím na gauči s babkou a Adam so Zoe na posteli, kedy sa konečne Aron ozve. No nič. Určite sa niečo stalo. Veď sú tam už viac ako 2 hodiny. Ku tomu Aron nebere ani telefón. Keď vtom započujem sirénu sanitky. Navzájom si všetci štyria vymeníme pohľady. Až mi došlo zle. O pár minút naše ticho a strach preruší zvonenie mobilu. Ani sa nepozriem, kto volá, keď vtom počujem neznámy hlas.
,,Vaša rodina mala autonehodu." ozve sa.