Iný život

Kapitola 18 - Prosím!! Že to nie je realita!!?

Späť z pohľadu Sarah
Neviem, na čo mám myslieť. Neviem, čo mám robiť. V hlave sa mi prepletá len jedno. Asi to nedám. Ak zomrie Lili, môj život sa zrúti. Veď ona je moje všetko. Arona síce ešte úplne nepoznám, ale mám ho strašne rada. Len škoda, že som si to uvedomila až teraz. Cítim sa strašne. Po hodinách sedenia v čakárni som sa zodvihla a zavolala našim, ktorí ešte o ničom nevedeli. Vedela som, že mi bude ešte horšie, no majú predsa právo o tom vedieť. V čakárni sme boli zatiaľ len ja, babka, Adam a Zoe. Mala som v pláne obvolať všetkých, vrátane sesterníc a bratrancov. Síce som nevedela, že ako to psychicky zvládnem, pustila som sa do toho. Rýchlo som zavolala mame, ktorá mi zdvihla telefón hneď po dvoch pípnutiach.
,,Zlatíčko! Ahoj!!" zodvihla mama, v pozadí som počula šušťanie vody, hneď mi došlo na rozum more.
,,Mami, ja, ja... musím ti povedať hroznú správu."
,,Čo sa stalo?? Zhoršil sa ti stav? O môj bože! Zlatko neboj sa hneď zajtra odlietame z Grécka nemusíš...
,,Mami!! Prestaň prosím!!!" rozplačem sa.
,,Lili... Lili zrazilo auto!" vydám zo seba a zruším hovor.
V tej chvíli začnem strašne plakať. Takže oni si užívajú v Grécku svoje ďalšie medové týždne, namiesto toho, aby boli v Amsterdame a pripravovali svadbu, ako mi hovorila babka. Super! Teraz som sa už úplne zrútila. Sadnem si na zem a stále plačem. Zrazu len začujem kroky. Periférnym videním vidím ženu oblečenú v bielom odeve.
,,Smiem vám nejako pomôcť??" opýtala sa ma žena.
Pozrela som sa na ňu. Aj napriek tomu, že som mala oči plné sĺz, došlo mi, že to je nejaká sestrička.
,,Ja... moja sestra... možno zomrie..." ďalej som už nemohla.
,,Zlatíčko... pššš, no tak." utešovala ma. Po chvíli ticha prehovorila: ,,Ako sa volá tvoja sestra??" pozerala sa do tabuľky plnej mien.
,,Liliana Parkerová." pozriem na ňu. Prehrabáva sa v kope papierov zachytených na doske.
,,Mám ju." vykríkla.
,,Môžem ju vidieť?? Prosím!" stále plačem. Ten obrovský prúd sĺz sa nedá vôbec zastaviť!! Moje srdce ide puknúť!! Moje telo sa pomaly rúti aj napriek tomu, že mám pocit, že už to nemôže byt horšie. PREČO? Prečo zrovna ona? Prečo nie ja? Človek, s ktorým som strávila najviac času, s ktorou som po celý čas žila, zrazu odíde? To mi ako chcete povedať, že budem po celý svoj život až do smrti sama? To nedovolím!! Nie... nie... nie... nie... prosím len to nie...
,,Vybavím ti, aby si ju videla." povedala sestrička.
,,Prosím vás," oslovím sestričku, ,,pri nehode utrpel zranenia aj Aron... môžem vidieť aj jeho? Volá sa Aron Williams." poviem. Začínam byť trocha pokojnejšia.
,,Samozrejme!" usmeje sa na mňa.
Keď vojdem naspäť do čakárne posadím sa. Vtom príde hneď sestrička.
,,Je mi to ľúto ale... ale... už ich nikdy neuvidíte." povie.
NIE!!! NIE!!!! Prosím NIE!! Prosím!! ZOBUĎ SA Z TOCHTO PREKLIATEHO SNA!!