Od rieky počuť krik. Aj keď mi niečo hovorí aby som tam nešla, zvedavosť má núti hýbať nohami vpred.
Bežím pomedzi stromy, ktoré postupne rednú, až nezostal ani jeden.
Predo mnou sa rozprestiera lúka,v jej strede jazero. Krik silnie.
Prikrčila som sa do vysokej trávy a išla bližšie.
Zostala som stáť až pri jeho brehu.
Na opačnej strane jazerá boli ľudia. Žena, dieťa a traja muži. To dieťa sa túlilo žene v náručí, akoby s ňou chcelo splynúť.
Žena plakala. Jeden z mužov ležal v jazere a ten druhý ho tam držal. Pravidelné ho potápal pod hladinu a držal. Žena plakala ešte viac. Prudko krútila hlavou a objímala dieťa.
Ten muž, druhý muž, vystúpil z jazera. Na rannom slnku sa mu zaleskla ruka. Akoby bola z...kovu?
Vytiahol zbraň.
Lúkou aj lesom zazneli tri výstrely.
Žena s dieťaťom už neplakali a muž sa už nevynoril.
Dala som si dlaň na ústa.
Musím preč, musím zmiznúť. Rýchlo som sa otočila. Chcela som sa rozbehnúť, ale niečo ma zastavilo.
Predomnou stál muž, ten tretí. Nevšimla som si kedy odyšiel. Zovrelo mi vnútro. Pomaly som mu pozrela do tváre. Jeho kamennú masku preťal úškrn a v jeho očiach sa nebezpečne zablyslo.
Oblial má studený pot, nohy zdreveneli a mozog kričal: ,,Uteč!"
Ani som sa nepohla.
Muž pristúpil ku mne, chytil ma pod krk a sotil.
Padala som. Z úst sa mi dral zúfalý výkrik, ktorému som nechala priestor.
Neviem plávať, neviem!
Ponorila som sa pod vodu. Snažila som sa vyplácať hore, no nešlo to.
Dochádzala mi kyslík.
Zúfalo som kopala nohami. Márne. Klesala dom stále hlbšie a hlbšie. Nadýchla som sa.
Tma.
YOU ARE READING
Second chance
Fanfiction,,Toto je vydieranie." Skonštatovala stroho. ,,Nemyslím. Skôr by som to nazval ako výmenu Vašich služieb za bezpečnosť štátu." Na ksichte vyčaroval slizký úškrn. ,,S jemným popostrčením."
