Just A Crush

21| Drsná hra

„O tri týždne?"

„Hej."

„V piatok?"

„Áno."

„Vtedy nemôžem."

„Prečo?"

„Budem zahrabaná v mojej vankúšovej pevnosti a nariekať nad celým týždňom." sladko sa usmejem.

„Haha, zabudni, pôjdeš pekne so mnou na súťaž."

„No tak to ty zabudni, ja nikam nejdem."

„Ja zabudnúť môžem, ale organizátori nie, pretože už si zapísaná." vráti mi sladký úsmev.

„Chceš, aby som ťa hodila do kyseliny alebo vyhodila von oknom?" založím si naštvane ruky na prsiach.

„Chcem, aby si ma pobozkala."

„Vieš koľko chalanov by to chcelo?" nahodím sebavedomý výraz.

„No, tak podľa toho, čo vidím," premeria si ma, „ich asi veľa nebude."

Vražedne privriem oči. „A presne z tohto dôvodu sa s tebou nebudem rozprávať minimálne týždeň."

„Si si istá?" uškrnie sa.

„Som." nahodím frajerský úsmev, ale potom mi to dôjde. Môj bobrík mlčania vydržal presne tri a pol sekundy. To je nový rekord.

Patrik nakloní hlavu do strany. „Na tom mlčaní ešte popracujeme." a pobozká ma.

***

„Včera som pozerala Levieho kráľa."

„Zaujímavé."

„Mám takú vianočnú náladu."

„Máš vianočnú náladu uprostred apríla, preto si si pozrela Levieho Kráľa?"

„A čo je na tom?"

„Ale nič, dáva to veľkú logiku." poviem ironicky a Tamara na mňa vražedne zazrie.

„Vieš, aj by som ti niečo-" nedokončí, pretože do nej niekto vrazí a obe skoro spadneme.

„Čo to, sakra, bolo?" zvolám nahnevane a pozriem na utekajúcu čiernovlásku. Pozriem sa na Tamaru, no tá vyzerá, akoby videla ducha.

„Tamara?" oslovím ju, no nereaguje.

„Tami, si tu?" zamávam rukou pred jej očami a vtedy sa konečne prebudí.

„Čo?" pozrie sa na mňa, ako by sa nič nedialo.

„Prečo si sa na ňu tak pozerala?"

„Na koho?" zvesím plecia a nahlas si povzdychnem.

„Veľmi dobre vieš, koho myslím." prenesiem otrávene a prepichnem ju pohľadom.

„To nikto nebol, len sa mi zdala byť akási podvedomá." mávne rukou a vydá sa preč. Jasné, nikto to nebol. Veď ja z nej dostanem, kto to ten „nikto" bol.

***

Asi ma porazí. Vážne práve Adam povedal, že som ako stvorená pre Júliu a on pre Rómea? A že Shakespeare napísal tento príbeh pre nás? Vysvetlite mi niekto, načo som sem vôbec chodila? Aspoň keby som sa tu mohla niekde nenápadne otrieskať o stenu. Ale oni musia byť na stene tie blbé vešiaky.

„Dobre, takže si to dáme pekne od začiatku." režisér ukáže na mňa a na pódium.

Zopakujeme prvú scénu už asi po päťdesiaty krát a ja si v duchu predstavujem, ako Tamaru zabijem, keď ju uvidím. Áno, spočiatku som bola dosť naštvaná, ale povedala som si, že to môžem aspoň skúsiť. Za pokus predsa nič nedám, no nie? No a teraz som znova naštvaná.