Possesed by Time [SugaMon SK]

Part 7

„Viem si predstaviť malého Jina, ktorý obdivuje svoje staršie ja so slovami: 'so handsome~'" zasmial som sa. „Ale čo taký malý Namjoon?"

„Bol by rád, že si išiel za svojím snom."

„Pochybujem." smutne som sa usmial. „Skorej by bol prekvapený ako sa z neho mohol stať taký idiot."

„Nepodceňuj sa, Joon. Zvládol si toho viacej ako ja, zdá sa ti, že som išiel za svojím snom?" Jin ma chytil za ruku. „Pozri čo som narozdiel od teba za zbabelca. Vybral som si tú nudnú, bezpečnú cestu. A práve to, že tvoja je taká neistá, tú tvoju odvahu tak obdivujem."

Chvíľu sme na seba potichu hľadeli ale nakoniec sme sa obidvaja trápne rozosmiali aby sme zakryli to ticho, čo nás pohltilo.

„Táto konverzácia skončila nejako vážne, nie? Poďme radšej hovoriť o niečom inom." navrhol som.

Jin sa nachvíľu zamyslel ale nakoniec sa ku mne nahol a s úsmevom a nadvihnutým obočím mi položil otázku. „No čo, už si si niekoho našiel?"

Ako vyslovil tieto slová, na um mi hneď prišiel Yoongi. Ale veď, medzi nami nič nie je, Yoongiho určite ani nepriťahujú muži.

„Tak?" priblížil sa ku mne ešte bližšie aby mi nedal šancu sa tejto otázke vyhnúť a zdrhnúť.

"No..." odvrátil som pohľad a pocítil som červeň na lícach. "Nie.. Nedá sa to tak povedať..."

"Ooo~" Jin už bol úplne nado mnou. "Kto je ten šťastlivec?"

"Jeden chalan, ktorého som stretol. Ale nič medzi nami nie je." zamrmral som celkom nečujne.

"Nepočul som dobre~ Aké bolo to jeho meno?~" on sa prosto nenechá odbiť.

"Nie je-" zrazu náš rozhovor vyrušilo hlasné klopanie. Pozrel som na Jina a Jin na mňa. Boli sme tak rovnako prekvapený.

Zatiaľ sa Jin zo mňa skotúlal dole aby sa mohol ísť pozrieť kto to len prišiel. Jeho pohľad mi hovoril, že to nie sú dobré správy.

"Jin! Je tu Namjoon?!" ozvalo sa spoza dverí ďalšie klopanie a hlas mojej matky. Rukou som odkázal Jinovi, že nie a potichu som sa zdvihol aby som sa skryl.

"Kim Seokjin, viem, že tam si!" kričala si svoje ďalej.

"Veď počkajte, musím sa obliecť!" môj amigo bro frendo mate ma kryl ako som sa strkal do skrine, do ktorej som by sa podľa zákonov fyziky nemal zmestiť, presne pre toto ho tak milujem.

"Viem, že tam je, Jin!" Konečne sa mi nejako podarilo poskladať do Jinovej skrine, ktorá sa zdala akoby mala 1x1 meter štvorcový, a tak mohol s prívetivým úsmevom otvoriť mojej milovanej matke.

"Pani-" začal milo.

"Tak kde je?" jej hlas sa rozozvučnil po celej miestnosti. "Kde je môj syn?"

"Oh?~ Stalo sa niečo?" zatváril sa prekvapene. "Namjoon sa stratil?"

"Utiekol z domu a ty si jediný človek, ku ktorému by mohol ísť."

Utiekol z domu, no to určite. Sama ma poslala kade ľahšie.

"Je už dospelý, čiže čisto teoreticky to útek z domu nie je." nevinne pokrútil hlavou.

„Ani sa nepokúšaj ma nahnevať viacej ako už som."

„Veď len hovorím pravdu, už i toto právo je mi odobraté?" zahováral.

„Nesnaž sa odbočiť od témy." zahriakla ho a rozhodla sa ma sama nájsť.

       Jinov byt vyzeral akoby sa pri výbuchu prehnalo tornádo.

„Bože, to je ale fúria." spustil sa do upratovania. „Nečudujem sa, že si odišiel."

„Hej, hej." ubolene som si naťahoval upäté svaly z môjho malého výletu do skrine.

„Toto než upraceme," chrlil ďalšie slová. „Ešte ani navarené nie je!"

Medzitým som nazrel do chladničky, len aby som našiel zívajúce prázdno. „Tak neviem, z čoho chceš variť ale k."

Jin si len povzdychol a znova pozrel na ten bordel. „Ja upracem a ty skočíš do obchodu, dobre?"

„Čo?" objavil som sa vo dverách s kúskom chleba v ústach.
„Na, tu máš list." podal mi kúsok papiera plný jeho škrabopisu. „Ideš nakupovať."
Bez ďalších slov som si zobral bundu a už som otváral dvere, ale potom mi niečo napadlo. „Čo ak moja matka čaká dole?"

„Tak ju kopni a uteč, idc." povzdychol si, takmer ignorujúc moje slová.

„Aye aye Captain."

-------------------------------------------------------------

najmem si niekoho kto bude písať za mňa, bohužiaľ nemám čím platiť, dostanete dobrý pocit, že ste pomohli a jedlo, hlási sa niekto?