Nehovorím, že ten pohovor dopadlo zle ale dopadol. Preto si nedávam žiadne šance, že by ma zobrali. Ako keby nestačilo moje meškanie, musel som rovno pred nimi aj spadnúť a strhnúť so sebou i celý regál kníh. Nuž, to sa môže stať len mne. Trochu ma však serie, že budem musieť Jinovi trčať na krku o trochu dlhšie.
Keď nad tým teraz rozmýšľam, už som vlastne dobre dlhú dobu nepridal nijakú svoju hudbu na net... Nebolo času niečo nahrať, i keď nejaké texty už mám. Plus všetku elektroniku okolo tohto som nechal u mamy a tam sa teda fakt nechce.
Zrazu mi pípol mobil. SMS od Jungkooka, chalana, ktorého rodičia sa poznajú s mojou matkou. Zdá sa mi, že sa nedávno prerazil ako idol a získava čoraz viac fans. Trochu ma serie ako je vo všetkom dokonalý ale i tak sa bojí dievčat. Taktiež je to memelord. Ale inak v pohode človek.
Kookie: GUESS WHAT
Joon: Našiel si si priateľku?
Joon: Bože, ja som tak vtipný.
Kookie: hahaha, nie
Kookie: len som tak rozmýšľal
Kookie: či by si nechcel
Joon: Napíš to v jednej správe, idiot.
Kookie: prísť
Kookie: do štúdia
Kookie: ukázal som niekomu tvoje songy ;---)
Joon: POČKAŤ, TO FAKT?
Kookie: w8, zavolám ti
„JEON JUNGKOOK." zvolal som do mobilu, je mi jedno, že na mňa skoro každý okoloidúci pozeral.
„Ahoj ahoj Joonie, ako to ide?" ozval sa jeho zvonivý hlas.
„Nevolaj ma Joonie, vieš, že to nenávidím. A čože si to znova spravil?"
„Len tak trochu tohto a zase potom toho..." chodil okolo horúcej kaše. Ako vždy. „A nejako sa to niekomu zapáčilo..."
„Čo presne povedali?" hltal som každé jeho slovo i keď som sa snažil znieť pokojne.
Kookie nahodil hlbokého hlas. „Jungkook, odkiaľ máš túto hudbu? Nikdy som tohto interpreta nepočul."
Nahradil ho jeho normálny hlas. „Ah, to sú songy od môjho kamaráta."
„Ty máš kamarátov?" prerušil som ho mojím napodobnením hlbokého hlasu.
„To sa nespýtal.. možno. OK SPÝTAL SA TO ALE O TO TU NEJDE."
„Lol."
„Ok, tak potom prosto povedal, že to znie fajn a rád by ťa počul naživo. Takže som mu dal tvoje číslo. Mal by ti zavolať každú chvíľu."
„Uvedomuješ si, že keď voláš so mnou ty, tak sa mi on nedovolá?"
„.........Píp píp." Kookie radšej ukončil hovor, počas ktorého som sa dostal do vchodu bytovky, kde býva Jin (a ja dočasne tiež).
Joon: Ďakujem.
Kookie: Joonie ďakuje? je toto koniec sveta?
Ten človek, o ktorom hovoril Kookie sa mi naozaj ozval a vymenili sme si spolu údaje. Bože, v živote som nebol ešte viac happy ako teraz. Kto by povedal, že sa toto stane? Musím to oznámiť Yoongimu (a Jinovi).
Ako moje prsty už vytáčali Yoongiho číslo a otváral som dvere do Jinovho bytu, tak na mňa zozadu skočil Tae a zachytil sa okolo mojich pliec, čím spôsobil pád nás oboch. V pozadí stál Yoongi a ľutoval svoje rozhodnutie byť náš priateľ.
„Čo tu robíte?" vyjachtal som zo seba, zabúdajúc na dôvod prečo som išiel volať Yoongimu.
„Jin nás pozval." odpovedal mi Yoongi. „A Tae chcel tak veľmi ísť pretože ako si to povedal? Jin je tak milý a citlivý človek?"
„Prestaň!" zahanbil sa Tae. Prvá láska býva vždy taká nevinná. „To som nikdy nepovedal!"
„Mám to nahraté." uškrnul sa Yoongi.
„Hej, hej, poďme radšej dnu." navrhol som sledujúc tú začínajúcu bitku na život a na smrť. Obidvaja súhlasili, a tak sme sa konečne dostavili dovnútra, kde Jin už nachystal občerstvenie pre návštevu. Výhoda priatelenia sa s Jinom je určite jedlo. Veľa jedla.
![Possesed by Time [SugaMon SK]](https://img.wattpad.com/cover/87328285-64-k535853.jpg)