Possesed by Time [SugaMon SK]

Part 9

Vyzeral prekvapene, naozaj prekvapene. Šokovaný a trocha otrasený. Ja sám som najprv nechcel uveriť, že som mu povedal oné slová. Ani jeden z nás to neočakával.

Ľahko som si ho privinul k sebe, tentokrát neodmietal môj dotyk.

„Nechápem to. Prečo sa tak snažíš?" šepkal. „Nedokážem ťa pochopiť."

„Tiež to nechápem ale to neznamená, že sa mi to nepáči." usmial som sa do jeho vlasov. „Avšak myslím, že by sme sa mali vrátiť. Tae vyzeral fakt vystrašene."

„Nechcem ísť späť. Ešte nie."

„Môžeme ísť najprv napríklad na koláčik ale mal by som mu najprv zavolať." navrhol som.

„Nie. Nedovolil by mi iba tak ísť samého, chcel by ísť domov." v jeho hlase sa zjavil malý náznak strachu.

„Kto je vlastne Tae?" konečne som sa odvážil spýtať otázku, čo ma ťažila už dlhšiu dobu.

„Môj bratranec." jeho slová vo mne vyvolali úľavu.

Nejako sa mi podarilo ho presvedčiť obliecť si moju bundu pretože svoju nechal v zhone u Jina a vonku bolo fakt celkom odporne. A taktiež sme si zašli do najbližšej kaviarne, čierna káva pre mňa a horúca čokoláda s koláčikom pre Yoongiho.

Yoongi si len pomaly odchlipkával z jeho nápoja a nechal ma hovoriť. Povedal som mu čo sa stalo medzitým ako sme sa nestretli ale nespomenul som mu môj „útek" z domu, nechcel som ho rozrušiť. Nahradil som to tým, že som sa prosto odsťahoval.

„A čo ty? Nejaké novinky?" konečne dopil, čo som bral ako povolenie hovoriť naňho.

„Nič zaujímavé sa nestalo, každý deň je rovnako nudný. Ale ako si mohol vidieť, Tae sa k nám dočasne nasťahoval, chce si nájsť prácu v tomto meste."

„A tvoja rodina? Ste... v pohode?"

Na chvíľu zmĺkol. „Mama sa snaží čo najviac aby sa Tae u nás cítil vítaný ale otca to nejako zaujíma. Je stále pod parou tak či tak."

Alkoholik. To nikdy predtým nespomenul. Začína mi konečne dôverovať?

„Tak to je nahovno. Ak by som mohol, nasťahoval by som ťa k sebe. Avšak zatiaľ bývam u Jina."

Jemne sa usmial ale teraz to bol jeden z tých skutočných úsmevov, ktoré si skrýval pred ľuďmi. Usmial sa na mňa a ja som vedel, že to nepredstiera. Vedel som, že som sa doňho zamiloval ešte viac.

„No asi nastal čas zavolať Taemu a Jinovi." rozhodol som lebo som mal asi 20 zmeškaných hovorov od Jina a 3 z neznámeho čísla. Naznačil som Yoongimu nech počká a vytočil som Jinove číslo.

„Kde si? Si v poriadku?" vyštekol na mňa vystrašený krik.

„Ahoj, Jin, aj ja ťa privítam pozdravom. Našiel som Yoongiho. Je s tebou Tae?"

„Hej, áno, prečo si mi ale nezdvíhal?! Myslel som si, že si mŕtvy. Ihneď sem príďte, už sme pomaly chceli volať políciu."

„What a drama queen." uškrnul som sa na Yoongiho po ukončení hovoru, ktorý pokračoval ďalším vypytovaním sa znepokojeného Jina a pokusom Taeho sa dostať k mobilu.

„Ideme?" ponúkol som Yoongimu bez rozmýšľania ruku ale skôr ako stihol niečo povedať som ju stiahol naspäť k sebe.

Tae sa ihneď rozbehol k Yoongimu a objal ho. „Bože, tak som sa o teba bál, toto mi už nerob."

Yoongi len potichu prikývol a potom sa snažil dostať z Taeho objatia. No ja som mal na práci iné veci ako Taeho a Yoongiho. Jin sa ma vzal na rováš.

„Namjoon." usmial sa na mňa s pohľadom vraha. Ew, až ma z neho striaslo. Ako môže niekto tak roztomilý byť zrazu tak desivý? „Ako si sa mal s tým ružovovlasým chlapcom? Bavili ste sa?"

„Mal som iba vypnuté zvonenie." povzdychol som si. Toto však Jinovi nestačilo.

„Volal som ti 21-krát! 21! Načo máš ten mobil? Na selfies?" Niekedy sa fakt správa ako stereotypná matka. „A to už ani nehovorím o tom, že si ma nechal s neznámym človekom? Kto to vlastne je? Jeden aj druhý?"

„Ten malý je Yoongi. Min Yoongi, človek na ktorého si sa ma pýtal. Ten druhý je Taehyung, jeho bratranec."

Zrazu ako keby všetko pochopil. „Tak teda Yoongi."

Bez slov som prikývol. Toto je trápne. Fakt trápne.

Medzitým ako tam Jin dumal nad mojimi slovami, podišiel som bližšie k Taemu a Yoongimu, ktorí tam mali veľmi zaujímavú konverzáciu u jogurtoch (teda skôr ju mal Tae sám so sebou a Yoongi ho len sledoval).

„Ahoj, ahoj," strčil som sa medzi nim s úsmevom. „O čo tu ide?"

„"Yoongi mi odmieta veriť, že jogurt je tá najlepšia vec na svete. Hlavne jahodový." nasadil smutný výraz.

„Je odporný."

„KAŽDÝ JOGURT JE NÁDHERNÝ."

Keď sa Tae konečne upokojil ohľadne témy jogurtov, spolu s Yoongim odišiel. Tentokrát mi môj malý kamarát s ružovými vlasmi prisľúbil telefónny hovor a stretnutie. Ako som si tam šťastne sedel a čakal na hovor, Jin sa zatiaľ unavene hodil o sedačku.

„Zajtra znova do práce." povzdychol si a zavrel oči.

„Ale tak, tie deti nemôžu byť také zlé (pracuje v škôlke)." jemne som ho buchol do ramena. „Ja zajtra idem na pohovor na prácu v knižnici, nezabudni, dobre? Aby si zase nestresoval kde som."

Ticho zahmkal a upadol do tvrdého spánku. Prikryl som ho a vydal som sa spať aj ja, nuž bol to dlhý deň.

---------------------------------------

kúpte mi niekto PS4, ty

jo a keď vadí, že niekedy napíšem niečo po anglicky, povedzte mi to plz, neuvedomujem si to :dd