Possesed by Time [SugaMon SK]

Part 3

     Nejako sme takto spolu na sedačke zaspali pri pozeraní Le Chant de la Mer. Prekrásna rozprávka.

Keď som sa zobudil, ako prvé som sa ubezpečil, že Yoongi je stále vedľa mňa. Našťastie tam jeho telo spokojne ticho spalo. V spánku vyzeral tak nevinne. Spokojne. Ako keby sa nič z dneška nikdy nestalo.

Kde tu vlastne majú wc? Fakt by som jedno potreboval použiť.

Prehľadával som dom, až som napokon narazil na hľadané dvere (narazil som do nich nuž... doslovne).

Zapol som si svetlo a konečne sa zbavil tekutín najviac, keď mi niekto otvoril dvere. Bola to žena v stredných rokoch. V tej chvíli ako ma zazrela s mojím Mixérom vonku, tak skríkla až zobudila celé mesto.

"Kto si?! Čo robíš v mojom dome?!" zmätene hľadela do všetkých smerov, či nepríde jej muž.

"Prepáčte, nechajte ma to vysvetliť!" snažil som sa ju márne upokojiť.

"Úchyl!" snažila sa ma zabiť jej kabelkou či čo to bolo.

"Mami!" ozval sa zrazu Yoongiho hlas a všetka jeho pozornosť sa uprela naňho. "To je môj priateľ, nechaj ho."

Pozrela sa raz naňho a raz na mňa.

"Rád vás spoznávam." prerušil som napokon ten zmätok, ktorý nastal.

"Aj ja... teba." vykoktala sa a chcela mi podať ruku, ale potom ju radšej stiahla.

Ak toto nie je najtrápnejšia vec v mojom živote, tak potom neviem čo.

Yoongi sa postavil medzi nás a schytil ma za zápästie. „No tak ahoj mami, pôjdeme do izby, dobre?"

Jeho matka bola príliš prekvapená na to aby zareagovala, a tak ma už Yoongi ťahal po poschodí. Ako môže mať dom toľko izieb?

Napokon sne zastali pri dverách zo svetlohnedého dreva so značkou „stop" na nich. Otvoril ich a mne sa naskytol pohľad na absolútny neporiadok, ktorý tam prevládal.

„Zaujímavé." prešiel som rukou po masívnej bielej skrini. Na prste mi zostal prach.

„Sorry za ten neporiadok." odkopol staré slipy pod posteľ a dúfal, že som si toho nevšimol.

„To nič, podaktorí asi uprednostňujú chaos." zasmial som sa.

„Ja len..." poobzeral sa dookola. „Niekedy tu je fakt poriadok. Inokedy zase nie a ty... Ty si pritrafil na tú horšiu variáciu."

Prešiel som ku zrkadlu. Bolo rozbité, úlomky odpočívali na zemi. „A toto?"

Jeho oči zostali prázdne. „Rozbil som ho."

„Smiem sa spýtať prečo?" Ani som nedúfal, že sa dočkám odpovede.

„Nie." ukázal mi chrbát.

Povzdychol som si. Dalo sa to očakávať.

Na obrovskom pracovnom stole bola fotka položená smerom nadol a terárium. Nahliadol som doňho ale nič tam nebolo.

„Čo tu žije?" zaklopal som na sklo.

„Had. Už zomrel." v jeho hlase sa ozval smútok.

„Meno?"

„Hoseok."

„Pekné."

Konverzácia ďalej nepokračovala, a tak som sa presunul k fotke, avšak to si Yoongi ihneď všimol a schmatol ma. „Tú nie."

Prikývol som a odtiahol sa od stola. Chápem, že je to jeho súkromie.

„Čo by si povedal na to aby sme túto noc už dospali?"