3.

66 5 1
                                    

Gigi's POV

Po Niallovom odchode Dan bola ešte chvíľu u mňa a hrali sme sa s Tobim. "Veľmi sa podobá na teba ale oči má hnedé. Hmmm. Skoro ako.." Dan nestihla odpovedať a ja som ju doplnila. "Skoro ako Liam." Povedalabsom so sklonenou hlavou. "Áno ale prečo si taká smutná. Veď tvoj braček je veľmi pekný.?." Opýtala sa ma. "No on to vlastne nie je môj braček." Povedala som. "On je adoptovaný?" Opýtala sa s vypulenými očami. "Nie. Tobi je môj syn." Pozrela na mňa dosť prekvapene. "Ale ako?" Opýtala sa. "S Liamom sme boli spolu než sa dal do tej partie. Boli sme spolu šťastný. Nepotrebovali sme nikoho druhého. Iba my dvaja v našom svete. Nevedeli sme sa od seba pohnúť. To úplne poprvé som zažila s Liamom. Keďže sme boli dosť neskúsený v tomto ohľade tak sme si nezobrali ochranu a tadá. Vzniklo z toho toto chlapčiatko. Nikto okrem teba a rodiny o tom nevie. Dokonca ani Liam."

Danielle's POV

Skončila svoj dlhý monológ a ja som na ňu pozerala pohľadom ala čo to sú za blbosti a prečo si mu to nepovedala. "Ja viem mala som mu to povedať. Alebo som to mala povedať aspoň Niallovy. Povedala Gigi a ja som na ňu pozrela tentokrát vražedne. "Ako to že si to nepovedala Niallovy?! On je tvoj najlepší kamarát a určite by s týmto problemom nejako v tedy pomohol!" Nakričala som na ňu a jej stiekla slza po líci. Keď som si to všimla hneď som začala jednať. "Ale no ták.. Ja som to tak nemyslela. On by ťa určite neodkopol kôli tomu že si dala život krásnemu a zdravému chlapčekovy. Ešte by sa možno tešil aj s tebou." Povedala som a Gigi sa hneď trochu posmiala nad touto peknou predstavou. "Máš pravdu.. Volám Niallovy že sa musíme súrne niekde stretnúť." Povedala Gigi už sebestačne.

307 slov

Dnes je časť dosť krátka ale som dosť unavená a rozhovor s Niallom dám do ďalšej časti. Inak ospravedlňujem sa za pravopisné cyby a preklepy.

REALLY?!حيث تعيش القصص. اكتشف الآن