REALLY?!

11

Gigi's POV

Liama som viedla do Tobiho izby. Potichu som otvorila dvere keď že spal. Prišli sme k jeho postieľke a pozrela sa na Liama ako zareaguje keď ho uvidí. Usmieval sa od ucha k uchu. 

"Je nádherný." Povedal s úsmevom.

"Škoda len, že nevyrastá v kompletnej rodine." Odpovedala som mu so sklopeným pohľadom.

"Ty vieš prečo to tak nie je Gigi. Tak to stále neopakuj. Buď by ma zabili rodičia alebo niečo iné. Okrem toho si chcem ešte užiť život a nie sa tak mladý starať o dieťa a zaobstarávať peniaze pre rodinu." Vyzeral dosť nahnevane ale ja som si to nevšímala.

"Ani mňa to nebaví. Ale nedokázala by som žiť s tým, že som niekoho zabila." Už to začína. Slzy ma začali štípať v očiach ale nechcela som ich pustiť von. Dokazovalo by to iba to, že som slabá. Takže som proste odišla z izby a Liama tam nechala samého. 

"Ľudia... Mali by ste ísť domov." Oznámila som všetkým so sklopenou hlavou aby nevideli, že sa idem rozplakať. Oni sú však všímavý.

"Gigi čo sa deje?" Spýtal sa starostlivo Zayn.

"Ty by si tu nemal ani byť. Si môj nepriateľ tak ma nechaj na pokoj." Prehlásila som otrávene.

"Všimla som si, že sa mu začali lesknúť oči zo sĺz ale bolo mi to úprimne jedno. Niall sa  začal ku mne približovať aby ma objal ale zastavila som ho.

"Proste... Choďte. Potrebujem byť chvíľu sama." Tento raz to už pochopili a odišli. Keď som počula zabuchnutie dverí, sadla som si na sedačku a vložila si tvár do dlaní. Začala som potichu plakať. Dvere z Tobiho izy sa otvorili a v nich stál Liam. 

" No ták. Ja som to tak nemyslel." Povedal previnilo a už sedel vedľa mňa a hladil ma po chrbte aby ma ukľudnil.  Ja som nič nehovorila iba som si na neho sadla a objala ho. On mi objatie opätoval a začal so mnou hojdať zo strany na stranu, čo ma ku podivu ukľudňovalo. Na chvíľu som sa od neho trochu odtiahla a pozerala mu do očí. On robil to isté. Po chvíli sme sa pobozkali. V bozku bola ľútosť, súcit a trochu aj niečoho čo som asi nevedela identifikovať. Akoby mu niekto chýbala vynahrádza si to mnou.  Zvalil ma na sedačku a ľahol si nado mňa. Rukami mi vošiel pod tričko ale nezastavovala som ho. Práve naopak, začala som pohyby opakovať. Po chvíľke sme u obi dvaja boli bez trička. Liam mi išel rozopnúť podprsenku, keď v tom sa otvorili vchodová dvere. Keď som sa pozrela kto tam stojí, hneď som si zakrila svoju tvár.

"Ja som si len zabudol kľúče." Povedal Zayn zdrtene. Rýchlo si zobral kľúče a odišiel. Hneď som sa pozrela do Liamových hnedých očí, ktoré boli vystrašené. Rázom sme sa vymenili a ja som sa nad ním týčila a stále mu pozerala do očí. Ľahla som si na jeho vypracované telo a jeho ruky skončili spojené na mojom chrbte. Nič sme nehovorili. Proste sme na sebe iba ležali polonahý a boli ticho. Po chvíli som však prelomila ticho.

"Nechceme byť spolu?" Spýtala som sa váhavo.

"Môžeme to skúsiť ale nič ti nesľubujem." Povedal na oplátku on. Ja som sa iba usmiala a dala mu malú pusu na pery. Obliekla som sa a išla pre Tobiho aby sme sa mu obi dvaja venovali ako rodina. Konečne. V noci už Tobi spal a my sme sa pomaly ukladali do postele. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom sme zhasli lampičky aby sme mohli spať. Čo ma však prekvapilo bolo to že si ma Liam k sebe pritiahol tak blízko, že by ste medzi nás nedali ani papier. Ja som ho chytila za ruku a takto sme zaspali.

      

                                                                                           614 words

Nová časť po dllllllhej dobe je na svete. Za chyby sa už ani neospravedlňujem....