Trouble ✔

FIVE

,,Pretože som nebol vychovaný ako ostatný.. Používali ma ako vražednú zbraň. Mal som zabíjať toho, koho mi povedali.. Totiž.. Uniesli ma upíri a to oni ma nútili. Nakoniec som si na to zvykol. Potom však začali na mne robiť pokusy. Do tela mi púšťali anjelskú a démonskú krv, čiže som prakticky neporaziteľný.. Uhm.. Využili ma v ich prospech, ale mne to nevadilo. Aj keď som ušiel po nejakom čase stále v zabíjaní pokračujem.. Už ani neviem prestať a teší ma, keď z niekoho vysávam život" Povedal som do steny a hneď som si sadol a pozrel jej do očí.

Moje srdce sa rozbúchalo poriadne rýchlo.

Priblížil som sa k nej tvárou a pozrel do zvláštnej zelenej farby jej očí.

Zadržala som dych a pozrela mu do očí.

,,Nechám ťa spať tu.. Pôjdem na gauč" Povedal som a oddialil som sa.,,Sladké sny" Povedal som a vrátil som sa späť na gauč, kde som spával aj vtedy, kým ona dva týždne spala.

Išla som za ním. "Ďakujem, ale ja sa vyspím na gauči. Keďže si ma nechal predtým spať na posteli. A vôbec, nie je to voči tebe fér, takže choď, ja sa vyspím tu." Usmiala som sa.

,,Nie.. Si hosť.. Zaslúžiš si spať na posteli.. A navyše na gauči nieje najhoršie.. Je rozťahovací" Usmial som sa.

Zložila som si ruky na hrudi. "Tak ako hosť ťa žiadam, choď do postele ty. Ja ostanem tu." Uškrnula som sa.

V momente som vstal a objavil som sa pred ňou. Vyceril som na ňu tesáky.,,Ako upír ti slušne odpovedám, že nie!" Zamračil som sa na ňu.

Uškrnula som sa. Máchla som rukou a telekinézou ho presunula do spálne. Položila som ho na posteľ a prikryla. "Dobrú noc." Zhasla som svetlo, zatvorila dvere a ľahla si na gauč.

Prekrútil som nad ňou očami. Prečo musí byť tak tvrdohlavá? No ďalej som to neriešil a zaspal som.

Prikryla som sa dekou a zaspala som.

Na druhé ráno som sa zobudil. Chvíľu som ešte ležal a rozmýšľal.

Sníval sa mi zlý sen. Alebo skôr nočná mora, no reálna a niekoľko rokov stará. Zobudila som sa na vlastný krik.

Okamžite som došiel za ňou.. Počul som krik.,,Hej.. Tara.. Si v poriadku?" Chytil som jej tvár do mojich studených dlaní.

Cez slzy som naňho pozrela. Pomaly som prikývla. Bola som v poriadku. Aspoň práve teraz.

,,Zlý sen?" Zdvihol som obočie.

"Kiežby." Zašepkala som a pozrela sa na svoje ruky.

,,Tak čo potom?"

Pokrútila som hlavou a zatvorila oči. Snažila som sa neplakať.

,,Och.. Poď sem" Objal som ju.

Objatia boli pre mňa novinkou. Nie že by ma nikdy nikto neobjal, ale boli to už roky. Preto som sa k nemu pritisla ako to len šlo.

V objatí sme tam tak boli dlhú chvíľu ako sa len dalo, kým sme sa odtiahli.

"Ďakujem." Úprimne som sa naňho usmiala.

Usmial som sa..,,No.. Čo chceš dnes robiť?"

"Hmm..." pozrela som sa na seba. Bola som len v spodnom prádle. Pritiahla som si deku viac k telu. "Obliecť sa. No do niečoho čistého." Povedala som, keď som skenovala kôpku môjho oblečenia.

,,Ou.. Pôjdeme k tebe.. Môžeš sa ku mne dočasne nasťahovať.." Pozrel som mimo.

Vyvalila som oči. "To nie. Veď som ti bola príťaž dva týždne. Nemôžem tu ostať." Krútila som hlavou.

,,Príťaž? Náhodou si bola celkom chutná zmena." Zasmial som sa.

Zavrčala som a zhodila ho z gauča na zem. "Dúfam, že si si to užil, pretože to bolo poslednýkrát!" Sykla som naňho cez zuby.

,,Stavíme sa?" Zdvihol som obočie.

"Sprav to ešte raz a bude to to posledné, čo urobíš!" Zamračila som sa naňho.

Zasmial som sa. No o tom silno pochybujem.,,Chcem ti len pomôcť a ty tu riešiš tvoju krv..pff si neskutočne zameraná na seba nezdá sa ti?" Prekrútil som očami.

Tak toto prehnal. Odhodila som ho do najbližšej steny a rýchlo sa obliekla a obula. Vzala som si veci a otvorila dvere. Potom som nimi poriadne trieskla a vyletela preč. Letela som tak vysoko, až sa mi moje oblečenie začalo meniť. Mala som na sebe krátke biele šaty, ktoré mali holý chrbát. Teraz by sa mi mali roztvoriť krídla, no na to som ešte mladá. A vôbec tomu nepomáha to, že som sa narodila na zemi. Letela som stále vyššie a vyššie. Na mojich vlasoch a viečkach sa začala robiť námraza. Moje pery boli biele a pootvorené. Ruky som mala roztiahnuté a užívala si vietor, ktorý do mňa každou chvíľou narážal.

Zavrčal som naštvane.. S týmto mi už lezie riadne na nervy! Za toto zaplatí. Tak ja sa jej snažím pomôcť a ona takto.

Letela som celý deň.. Vidieť ma môžu len temné bytosti, ľudia nie. Tí sú príliš nevšímaví.

Zatiaľ som išiel do obchodu a kúpil som nejaké ľudské jedlo nech mám doma.. Pre prípad, že by sa vrátila. Ak nie umrie.

Keď som sa ukľudnila, zaklopala som Timothymu na dvere. Stále som mala na sebe iba krátke šaty s holým chrbtom a väčším výstrihom. Bohužiaľ, toto mám ako anjel..

Išiel som otvoriť. Otvoril som dvere. Zdvihol som obočie a oprel som sa o stenu pri dverách.