Trouble ✔

SEVEN

,,Hm.. " Pozrel som dole.

Zahryzla som si do pery a odvrátila som od neho pohľad.

,,Tak ja zmiznem" Sklopil som zrak a odišiel som, ale nešiel som do izby ale von.

Keď som tu ostala sama, prišiel na mňa ešte väčší strach. Rýchlo som sa postavila a máchnutím ruky sa obliekla. Obmotala som sa dekou a sadla som si naspäť na gauč. Nohy som si pritiahla k sebe a hlavu si položila na kolená. Triasla som sa od strachu.

Kráčal som si po nočných uliciach. V tom som uvidel dievča. Malo stiahnutú kapucňu a počul som hudbu z jej slúchadiel. Podišiel som k nej a rýchlo som ju pritlačil k stene. Chúďa bola zmätená a nevedela, čo sa deje. Pozerala sa na mňa úplne vydesene. Naklonil som sa jej ku krku a zahryzol som sa. Keď už padala k zemi vtiahol som z nej tesáky. Oblízal jej ranu, aby sa zahojila a zmizol som..Bude v poriadku.

Bála som sa. Tak veľmi som sa bála. Sedela som v rohu miestnosti, nohy som mala pritiahnuté k bruchu a tuho ich objímala. Hlavu som mala položenú na kolenách a ticho vzlykala. Timothy mi dokonale pripomenul čo sa stalo pred šiestimi rokmi. Ako anjel som prežívala všetko oveľa silnejšie, preto ma to znova takto dostalo.

Vošiel som dnu. Z vlasov som si otriasol novo napadaný sneh, ale nevidel som Taru.,,Tara?" Zakričal som.

"Timothy?" Zdvihla som hlavu a obzrela sa po miestnosti. Vzlyky som držala v sebe, no aj tak ich pár uniklo.

Zbadal som ju v rohu miestnosti. Hneď som k nej išiel.,,Preboha, čo tu robíš?" Hneď som ju zdvihol a doniesol do mojej izby. Hneď som ju položil do postele a prikryl perinou.

"Prosím.." Natiahla som k nemu ruky. Potrebovala som niekoho objať.

Sadol som si na posteľ a vzal si ju do objatia.

Ihneď som si naňho obkročmo sadla a objala som ho rukami okolo krku. Pritisla som sa naňho ako to len šlo. Bolo mi fuk, že mám na sebe také krátke šaty, ktoré odhaľujú až príliš. Jeho objatie bolo pre mňa ako liek. Dokázalo ma upokojiť.

,,Tara" Pošepkal som jej.,,Zaspíš tu sama?"

"Ja.." Pevne som zatvorila oči a nepúšťala ho. "Prosím, nenechávaj ma samú." Potichu som mu vzlykla do krku.

,,Dobre" Povedal som a pritisol si ju k sebe ešte viac.

"Ďakujem." Zamrmlala som mu unavene do krku. Plač ma tak unavil, až som na ňom zaspala.

Keď zaspala. Pomaly som ju položil na posteľ a ja som sa musel odtiahnuť. Ľahol som si vedľa nej a objal som ju zozadu. Tak som aj ja zaspal.

Ráno som sa zobudila v Timothyho objatí. Otočila som sa k nemu tvárou a usmiala sa. Vyzeral tak zlato. Pritúlila som sa k nemu a ticho ležala.

Otvoril som oči a pozrel na Taru predomnou, ktorá ma pozorovala. Usmial som sa.,,Dobré ráno"

"Bré." Povedala som chrapľavo. Plač sa na mojom hlase podpísal.

Odhrnul som jej vlasy, ktoré jej padali do tváre a usmial sa na ňu.

Zahryzla som si do pery a očervenela.

,,Čo chceš dnes robiť? Môžeme robiť, čokoľvek, čo chceš len aby sme zabili nudu" Pretočil som sa tak, aby som pozeral do stropu.

"Neviem.. Ale chcela by som si vziať z domu svoje veci." Zahryzla som si do pery..

,,Kľudne.. Nechám ťa.. Uhm.. Prezliecť sa a zatiaľ spravim raňajky" Usmial som sa na ňu a vyštartoval som z postele. Mal som na sebe iba dlhé kraťasy.

Keď odchádzal, musela som zadržať dych. Mal tak vyšportovanú postavu a keď sa postavil, začali sa mu napínať svaly, musela som si zahryznúť do pery. Rýchlo som sa postavila a odišla do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu. Šaty sa mi pretransformovali na bielu sukňu a top, ktorý mal holý chrbát. To všetko bolo robené na anjela s krídlami, na ktoré som bola príliš mladá a navyše zo zeme.. Keď som sa obliekla, išla som za Timothym.

Jedlo bolo na stole už pripravené a ja som bol oblečený.

Vošla som do kuchyne a slabo sa usmiala.

,,Nech sa páči" Usmial som sa a odsunul som jej stoličku.

Prekvapene som si zahryzla do pery a sadla si. "Ďakujem."

Usmial som sa na ňu a ja som si vytiahol krv z chladničky, ktorú som si nalial do pohára a sadol si k nej.

"Brú chuť." Usmiala som sa a pustila sa do raňajok.

,,Aj tebe" Odpil som si z krvi.

Keď sme sa najedli, vzala som všetok riad a umyla ho. Potom som všetko odložila a otočila sa k  Timothymu.

Stál som rovno pred ňou a usmieval som sa.

Zdvihla som obočie. "Čo teraz?"

,,Pôjdeme k tebe a vezmeme ti veci sem"

Prikývla som. "Dobre. Okrem tohto tu nemám nič. Ani kabát ani topánky. Vieš, tieto veci mi to všetko zničili." Stiahla som si nižšie svoju bielu sukňu.

Prikývol som.,,Okej.. Pôjdeme mojou upírskou rýchlosťou?" Uškrnul som sa.

"Mám lepší nápad." Ukázala som mu rad bielych zubov.

,,Mám sa báť?" Zdvihol som obočie.

"Nieee.. Iba poletíme." Zasmiala som sa.

,,To ma chceš.. Niesť?" Prižmúril som na ňu oči.

"Telekinéza." Pretočila som očami. "Budem ťa držať za ruku." Žmurkla som naňho.

,,No super" Prekrútil som očami.

"Máš tu zadný vchod?" Opýtala som sa ho, ignorujúc jeho pretočenie očami.

,,Hej.. Poď" Povedal som a išiel som zadným vchodom von. Nasledovala ma.