Trouble ✔

FIFTEEN

"Timothy?" Neisto som sa ho opýtala. Bála som sa, že sa mi chce zahryznúť do krku. Nechcem aby ma tu mal iba ako krvnú banku.

,,Áno?" Pošepkal som jej do ucha.

"Nerob to, prosím." Povedala som potichu.

Vydýchol som.,,Dobre.. Nemusíš sa báť" Povedal som pokojne a začal ju znova bozkávať na krku.

Tak fajn, teraz som sa začala trocha báť. Zatvorila som oči a pevne mu stisla ruky.

Otočil som si ku k sebe a pokračoval som v bozkávaní jej krku.

Snažila som sa zhlboka dýchať. Nemôžem sa báť večne. Sľúbil, že mi neublíži.. A ja mu verím.

Svoje tesáky som už schoval a prestal som v bozkávaní. Pozrel som na ňu. Pozeral som jej dlho do očí a pohľadom skákal na jej pery.

Zahryzla som si do pery. Neublížil mi.

,,Uh.. Skoro som sa neovládol.. Uh... " Cúvol som od nej.,,Potrebujem krv, takže, nechám ťa tu.. Môžeš si čítať" Smutne som sa na ňu usmial.

Sklonia som hlavu a prikývla som.

,,Prepáč mi to.. Ja.. Neviem, čo to do mňa vošlo" Otočil som sa k nej chrbtom.

"To nič. Som v poriadku." Usmiala som sa a zo zadu ho objala.

,,Vieš.. Keď upír z niekoho pije, môže tomu človeku spôsobiť bolesť, alebo.. Pôžitok.. Buď sa to tomu človeku nepáči alebo páči.. Ja" Otočil som sa k nej.,,Chcem len, aby si vedela, že by som ti nikdy neublížil."

Usmiala som sa naňho. "A ja ti verím, takže kľud." Pevne som ho objala a oprela si o jeho hruď hlavu, ktorú som zaklonila, aby som mu videla do očí.

,,Som rád, že tu somnou zostaneš" Usmial som sa.

"Ostanem." Usmiala som sa a zatvorila oči.

Rýchlo som jej dal bozk na líce a už som kráčal von z miestnosti.

"A vráť sa čím skôr!" Zakričala som za ním.

,,Áno" Odkričal som jej späť. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som niekoho ušetril, tak ako pred chvíľou ju. A navyše, keď sa tak ťažko ovládam pri jej krvi.

Zahryzla som si do pery a vybrala si náhodnú knihu, s ktorou som si sadla do pohodlného kresla.

Vonku som som na podiv stretol tú moju spolužiačku, ktorú aj minule. Hm.,,Ahoj" Usmial som sa na ňu.,,Ahoj" Zdvihla ku mne pohľad.,,T-ty" Zasekla sa. Zasmial som sa.,,Tak fajn..Ty" Asi si tak teraz navzájom budeme hovoriť.,,Ako ide život?" Uškrnul som sa.,,Ide... To je hlavné" Ustúpila odomňa. Čo myslíš na ako dlho? Usmial som sa na ňu.,,To som rád" Zdvihla ku mne zrak.,,J-ja.. Ja už pôjdem" Povedala.,,Bráni ti v tom snáď niekto?" Pobavene som na ňu pozrel. Ona na mňa neveriacky.,,Tak ahoj" Odzdravila mi a rýchlo sa ponáhľala preč. Z tohto cítim kamarátstvo.. Hm.. Išiel som do uličky a zabil som tam nejakú ženu a vrátil som sa domov. Späť do mojej knižnice, kde som samozrejme našiel Taru ako doslova hltá nejakú knihu.,,Som rád, že sa ti to tu páči" Povedal som.

Bola som tak zažratá do čítania, že som si ani nevšimla, že prišiel Timothy.

,,Pôjdeme spať?" Zasmial som sa.

Tá kniha bola jednoducho dokonalá. Nevnímala som okrem nej nič iné.

,,Haló!" Skríkol som.

Mykla som sa a kniha mi vypadla z rúk. "Zbláznil si sa? Nemusíš kričať." Chytila som sa za srdce.

,,Tak, keď nestačilo, že som hovoril" Vyvalil som oči.,,Knihu necháme tu dobre? Ona ti neutečie" Prevrátil som očami.,,Poď už spať" Usmial som sa.

Povzdychla som si a postavila sa. Zdvihla som knihu a odložila ju na miesto. "Hneď zajtra ráno sa vrátim, neboj." Pohladila som ju po chrbte a išla za Timothym. Som zvedavá, ako zareaguje. "Tak poď." Chytila som ho za ruku a ťahala preč.

Prevrátil som očami a išiel som s ňou. Ľahli sme si do postele.

"Ehm.. Vieš, môžem si ísť ľahnúť na gauč.." Zahryzla som si do pery a privrela oči.

,,A chceš?" Otočil som sa k nej a zdvihol som obočie.

"Ak ti tu vadím, tak pôjdem"

,,Nevadíš. Tvoja prítomnosť mi nikdy nebude vadiť" Usmial som sa na ňu.

Široko som sa usmiala a pritúlila sa k nemu.

,,Prepáč, že som ti posledný mesiac pil krv" Pozrel som jej do očí.

Zdvihla som obočie. "To skôr ja tebe." Zasmiala som sa.

Zasmial som sa.,,To ani náhodou"

"Dobrú." Usmiala som sa a ľahla si mu na hruď.

,,Dobrú"

Zasmiala som sa a pevne ho objala.