Trouble ✔

TEN

Zdvihla som obočie..

,,Tí ľudia, ktorí prišli za tebou do kaviarne. Nevieš náhodou, kto to môžu byť a prečo ťa chcú zabiť?" Odhrnul som jej vlasy z tváre a dal jej ich za ucho.

"Ja.. Uhm.. Nie." Pozrela som mu do očí. Nevedela som kto sú.

,,Hm.. Fajn" Pustil som ju.

"Prečo sa pýtaš?" Zatriasla som sa keď ma pustil. Popravde mi jeho dotyk chýbal. Cítila som sa pri ňom v bezpečí, aj keď je upír.

,,Pretože sa mi o nich snívalo" Odišiel som z kúpeľne a sadol si do spálne na posteľ.

"Čo?" Rýchlo som za ním prišla do spálne.

,,Myslím, že to nejak súvisí aj somnou. Myslím, že my sme sa mali stretnúť"

Pretočila som očami. "Skvelé. Teraz do toho zatiahni aj osud a ja si môžem kopať hrob." Sadla som si k nemu.

Pozrel som na ňu vražedným pohľadom a otočil sa jej chrbtom.

"To si sa práve urazil?" Opýtala som sa ho a prišla k nemu. Kľakla som si zaňho na kolená a zo zadu ho objala.

,,Nie, ale tou jednou vetou si ma vytočila, takže sa snažím neublížiť ti" Povedal som cez zaťaté zuby.

"Prepáč." Pritisla som sa k nemu bližšie a dala mu bozk na líce. Hlavu som si položila na jeho plece. "Nechcela som ťa tým vytočiť. Ale ako si si už mohol všimnúť, najprv hovorím, potom rozmýšľam.." Zachichotala som sa.

,,No hej" Zasmial som sa.

"Tak vidíš."

,,Musím ich nájsť.. Musím zistiť, čo sú zač a zabiť ich.. Nejak" Zamračil som sa.

"Čo ak ti ublížia? To nie. Nikam nepôjdeš. Radšej nech zabijú mňa, než by mali ublížiť niekomu inému."

,,Nezaujíma ma, čo hovoríš.. Aj tak si spravím po svojom a nieje nič, čím by si ma prinútila zastaviť" Objal som ju.

"Si príliš tvrdohlavý." Zamrmlala som mu do pleca. Stiahol si ma dopredu k sebe a tak ma objal, čiže som znova na ňom sedela..

,,Ty tiež.. Vidíš...osud" Doširoka som sa usmial.

"Prestaň." Zasmiala som sa.

,,Inak, čo?" Oblízal som si pery.

"Inak ti znova vezmem hlasivky. Alebo čo som vtedy spravila." Uškrnula som sa.

,,Hej.. Ohľadom toho.. Ak to spravíš ešte raz..." Odmlčal som sa a rýchlo som ju chytil a pretočil, tak aby ležala na posteli a ja som položil svoje ruky zatiaľ po stranách jej hlavy. Vyceril som na ňu tesáky a prešiel si po nich jazykom.,,Hádaj čo?" Žmurkol som na ňu.

"Hmm..." Prižmúrila som na ňho oči.

,,No čo?" Uškrnul som sa.

Pomocou telekinézy som nás otočila. Timothy ležal na posteli a ja som sedela na ňom. Ruky som mu držala vedľa jeho hlavy. Naklonila som sa k nemu. Tvárou sme boli od seba asi päť centimetrov. "Hmm... Stále mám hádať?" Naklonila som hlavu na stranu a potichu sa zasmiala.

Usmial som sa.,,Ak chceš"

Zasmiala som sa. "Nespravíš mi nič. Nedovolím ti to." Zahryzla som si do pery.

,,Ja ťa iba varujem.. Spravím ti to.. Len raz ma hoď o stenu alebo ma umlč tvojou mocou alebo čokoľvek podobné.. A urobím to" Zdvihol som obočie a varovne po nej pozrel.

Jednu ruku som mu položila na ústa. "Tak.. A si ticho." Vzala som aj druhú ruku a položila ju na svoju, ktorou som mu zakrývala ústa.

V očiach sa mi pohrával smiech. Je zlatá, že si myslí, že ma dokáže len tak zastaviť. Keďže som mal voľné ruky hneď som ju chytil a pretočil som ja nás. Ruky som jej pre istotu držal pri hlave a usmieval sa na ňu doširoka.

"Ale to nie je fér!" Zakričala som a zamračila sa. Snažila som sa pohnúť rukami, no nešlo to. Frustrovane som si povzdychla.

Zachechtol som sa.,,Čo nieje fér anjelik?"

Zavrčala som. "Nehovor mi tak." Z tváre sa mi vytratil všetok úsmev.

,,Hm.. Máš pravdu.. Kráska" Uškrnul som sa.

"Pusť ma." Povedala som chladne. Všetko to zničil. Všetko.

Naklonil som sa k nej tvárou a naše nosy sa dotýkali.

Vyvalila som naňho oči. Znova sa dostavil strach. "Nie.. Pusť ma!" Zatvorila som oči a snažila som sa mu vykrútiť.

,,Bojíš sa ma?" Spýtal som sa jej a odtiahol som sa.

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Moja hruď sa dvíhala až príliš rýchlo.

Povzdychol som si a pustil som ju. Sadol som si na kraj postele a pozeral do blba.

Rýchlo som sa od neho odtiahla. Pritiahla som si k sebe nohy a objala ich. Snažila som sa ukľudniť si dych.

,,Nechcel som ťa vystrašiť" Prekrútil som očami.

"Uhm.. Ale vystrašil.."

Nahlas som si povzdychol.

"Prepáč." Zamrmlala som a postavila sa. Išla som preč z izby.

Hodil som sa na posteľ.

Stále mám strach, čo sa týka mužského pohlavia. A vždy sa zľaknem aj hociakých drobností..

Rozmýšľal som. Nad tým ako zastavím tých ľudí, čo chcú dostať Taru.

Sadla som si k stolu a naraňajkovala sa. Po tom raňajšom incidente, sme sa k sebe správali dosť odmerane. Rozprávali sme sa spolu len keď to bolo nutné. Znova som spávala na gauči. Timothy chodil každý večer von a ja som ho vídala až ráno, keďže sa vracal neskoro v noci. Takto nejako to šlo celý týždeň a pol..