Trouble ✔

SIXTEEN

Prešli už dva týždne, čo sme v obyčajnom kamarátskom vzťahu. Musím uznať. Chcem, aby sme už boli niečo viac a dnes som aj nabral odvahu na to, aby som jej to povedal. Odišiel som do kvetinárstva kúpiť jej kyticu ruží. Došiel som a zazvonil som si na dvere a čakal kým príde otvoriť. Kukátko tu našťastie nieje.

"Letím!" Zakričala som. Cestou dole som si obliekala sveter. Práve som vyšla zo sprchy.. Otvorila som dvere a potiahla si dole sveter. "Prečo zvoníš? Takmer som sa skotúľala zo schodov." Zasmiala som sa a spoza svetra si vytiahla svoje dlhé čierne vlasy, ktoré boli práve teraz mokré.

Vytiahol som spoza chrbta kyticu ruží.,,Milujem ťa!" Povedal som jej. Prvé, čo ma napadlo, že bude jej reakcia je, že odpadne, alebo zdrhne.

Otvorila som ústa a hneď ich aj zatvorila. Spravila som to trikrát a potom som prekvapene zažmurkala. Toto som nečakala.

Pozeral som na ňu s úsmevom a čakal som kým konečne niečo povie.

"Vieš, prvý Apríl je až o pár mesiacov." Zasmiala som sa a zatvorila za ním dvere. "Obed máš na stole." Usmiala som sa a išla do obývačky. Naozaj som si myslela, že si to mňa robí srandu. Veď kto by mal mňa rád? A ešte k tomu niekto ako Timothy.. Uňho jednoducho nemám šancu. Takže nechcem aby videl ako ma jeho žart ranil. "Budem v knižnici, keby niečo!" Zakričala som a odišla do knižnice. Musím sa odreagovať. Jednoducho musím..

Zostal som tam zarazene stáť a všetka dobrá nálada zo mňa v tom momente ako povedala prvú vetu opadla. Okamžite som sa objavil u nej v knižnici. Práve si vyberala ďalšiu knihu na čítanie.,,Ja som si nerobil srandu. Vyzeralo to tak, že si robím srandu?" Zdvihol som obočie.,,Ale sú aj lepšie spôsoby ako si ma mohla odmietnuť.. Toto bolo kruté aj na teba" Povedal som a vyšiel som bez ďalších slov z knižnice. Kvety som hodil na stôl do kuchyne a sám som si tam sadol a prstami som si vošiel do vlasov.

Prekvapene som pozerala na miesto, kde ešte pred chvíľou stál. Rozhodla som sa ísť za ním. "Timothy?"

Sedel som v kuchyni. Jej ospravedlnenia ma nezaujímaju.

"Timothy.." Prišla som za ním a hovorila naňho no on ma ignoroval.

,,Ano Tara?" Povedal som zničene a ani som sa na ňu nepozrel.

"Ja.. Nechcela som ti ublížiť. Naozaj som si myslela, že si zo mňa robíš srandu.. Ja.. Nikdy som si nemyslela, že práve mňa mohol niekto milovať. A ešte k tomu niekto ako ty.." Potiahla som si nižšie sveter. "Vieš.. Uhm.. Najskôr ma už po tomto nechceš ani vidieť, ale.. Milujem ťa." Z očí mi vytiekli slzy. "Takže.. Idem sa zbaliť." Otočila som sa.

Zdvihol som k nej hlavu. Ona ma tiež miluje? Rýchlo som vstal a chytil ju za ruku. Otočil som ju k sebe a zotrel jej slzy. Doširoka som sa usmieval.,,Tiež ma miluješ?"

Prikývla som.

Na nič som nečakal a prilepil som sa na jej pery.

Začala som spolupracovať. "Milujem ťa." Hovorila som mu do bozkov.

,,Milujem ťa" Aj ja som povedal a odtiahol sa od nej. Za ruku som ju ťahal do spálne a sadol som si na posteľ.

Prekvapene som sa naňho pozrela.

,,Neboj sa.. Len som už unavený" Zasmial som sa na jej pohľade a stiahol ju k sebe. Ešte som jej venoval jeden dlhý bozk a odtiahol sa od nej.,,Neurobil by som ti nič, keby si to nechcela" Usmial som sa.

Slabo som sa usmiala a ľahla si mu na hruď.

No a tak sme zaspali.

Ráno som sa zobudila s dobrou náladou a vedľa muža, ktorého som milovala. Nútilo ma to prihlúplo sa usmievať. Bol tak nadherný.. Ako padlý anjel. Zasmiala som sa. Ja som anjel. Zahryzla som si do pery a rukou mu prešla po líci. "Dobre ráno." Zašepkala som mu do ucha a naklonila sa k jeho perám, na ktoré som mu dala bozk plný lásky.

,,Dobré" Usmial som sa ako som sa zobudil. A vedľa mňa bola Tara. Žena, ktorú milujem a s ktorou plánujem, žiť večne. Žiadne dokiaľ nás smrť nerozdelí. Myslím, že ona ako anjel je v podstate nesmrteľná tiež, teda dokiaľ ju niekto nezabije, čo nedovolím. Takže s ňou budem ešte veeeeeľmi dlho.

"Milujem ťa." Usmiala som sa naňho. Tak ako som si myslela, žijeme spolu už toľko rokov, že to už takmer ani nepočítame. Najlepšie na tom všetkom je, že mám krídla. Nádherné veľké biele krídla..