Christmas? No, thanks.

Sobíci

Och už som konečne v škole. Zara ma privítala vrelým objatím.
-,,Vieš jak si my dala ten dar?" spýtala sa.
-,,No viem lebo som ti ho dala," povedala som s úsmevom.
-,, Tak tam dnes spolu pôjdeme," povedala nadšene.
-,,To je úplne super ďakujem," bola som naozaj šťastna že tam môžem ísť s ňou. Som rada že ma podporuje a nenecháva ma samú trčať doma.
-,,Ok tak o tretej. Ja mám Anglinu teraz, ty máš jaj matiku, chúďa moje vidíme sa potom," cmukla a odkráčala preč.
Ja som si zbehla do skrinky pre učebnice.
-,,Už si zdravá čo?" spýtal sa ma známy hlas.
-,,Och hej je mi podstatne lepšie," keď som sa otočila uvidela som Lea so sobími parôžkami. Nemohla som sa neusmiať.
-,, Zbehneme k tebe? Dnes po škole? Môžme vyzdobiť dom," usmial sa. Rozbehla som sa s plačom na babské wecka.
Vždy som to robila s ockom. Kúpili sme stromček. S maminou sme ho ozdobili a potom sme s tatinom ozdobovali aj vonkajšie stromy. Raz tatino spadol zo stromu ale naštastie bolo veľa snehu no pod ným boli svetieľka ja som sa na neho hodila a začali sme sa váľať až sme sa do tých svetielok zamotali. Trvalo večnosť dostať sa z nich. Naša mamina nechápala ako sa to mohlo stať. No tiež sa zasmiala.

🎀🎀

Po ukľudnení som prišla do triedy kde na mňa ako prvý hodil nechápavý pohľad Leo. Učiteľka sa na mňa pozrela a naznačila že jej to poviem po hodine. Sadla som si a začala som počítať. Zazvonilo a ja som sa vydala za triednou. Zavolala si ma do kabinetu.
-,, No proste tie Vianoce mi už lezú na nervy ja nechcem byť sama," povedala som zahanbene.
-,,Neboj sa niekto sa nájde. A chápem to. Choď na ďalšiu hodinu," povedala a usmiala sa.

-,,Čo to malo byť?" spýtal sa Leo.
-,,Čo riešite?" prišla aj Zara. Nestihla som ju ani odzdraviť a Leo začal. Zara vedela prečo a tak sa len vyhovorila ona to dobre zakecala.

🎀🎀🎀

Konečne zazvonilo. My sme sa vydali na obed. Keď sme ho zjedli išli sme domov. Sa prezliecť a stretávali sme sa o pol hoďku pri škole. Zara stále mešká a tak som mohla prísť neskôr aj ja. Došla som domov prezliekla sa. A nabila mobil. Kabelku som si hodila cez plece a išlo sa.

Cestou som sa ešte zastavila na cintoríne. Keď som sa už s rodičmi rozprávala asi 10 minút začula som Lea. Otočila som sa a naozaj to on bol ale našťastie bol ku mne chrbtom. Chcela som sa vypariť ale niekto nemenovaný vôbec to nebola Zara mi zavolala. A kedže moj Iphone 6s má rada aj Zara a musí sa mi vždy hrať so zvoneniami. Tak som sa zľakla až mi vyletel z ruky a padol rovno pod nohy Lea. Len sa obzrel a hľadal nejakú osobu. Ja som mohla urobiþ dve veci: buď sa ísť rýchlo skryť ale prídem o mobil alebo si ten mobil zobrať. O mobil som nechcela prísť. Takže plan B bude lepší.
-,,Tvoje?"spýtal sa.
-,,Hej, dáš mi ho, prosím," poprosila som.
-,, Až keď mi dáš číslo," povedal.
-,, Nie a daj mi ho," odvrkla som.
-,, Ja si ho nechám. Je pekný. Síce rosegold," povedal a usmial sa.
Zhodila som ho do snehu ale nebojte mobilu sa nič nestalo. Ale ani Leovi bolo to iba jemné sotenie. A mobil si ľadne vybrala.

🎀🎀🎀

-,,Meškáš?" uvítala ma Zara.
-,, Fakt to som nečakala," povedala som a objala ju.
Cesta na sobiu farmu trvala asi 10 minút autobusom. Takže v pohode. Ešte bolo svetlo lebo boli asi dve hodiny. Hneď ako sme dali lístky mladej pani pustila nás dnu.

Najskôr sme sa odfotili so sobíkmi. Bolo to naozaj krásne. Tieto soby neboli niako týrané ani nič. Mali voľný výbeh. Nemohli žiť vo voľnej prírode lebo by neprežili buď boli slabé jedince alebo boli zranený. Hladkali sme ich a hrali sa s nimi. Mali takú huňatú srsť. Ach radosť to hladkať. Sami k nám chodili aby sme ich mohli pohladkať. Boli sme úplne namäko.

Po asi dvoch hodinách sme s nevôľou odchádzali. Museli sme leno išli ich kŕmiť. Zara ma odprevadila domov a ja som si urobila lososa so šalátom. V tom niekto zazvonil.
-,,Ahoj ja len že na tom cintoríne ti vypadol z mobila lístok na nejaký koncert," povedal Leo zjavený vo dverách. Na vlasoch mal čiastočky snehu.
-,,Ah ďakujem ale už je neplatný," povedala som.
-,,Hej zistil som ale myslel som si že to je fajn spomienka," povedal Leo.
-,,Ugh je je bola som tam so Zarou a mojimi a jej rodičmi. Nechceš sa navečeriať aspoň nebudem sama," povedala som s malou dušičkou.
-,, Rád. Vaši sa ešte nevrátili?" spýtal sa.
Vedela som že by mu to prislo divné tak som si musela niečo vymyslieť.
-,,Jasnee, že sa vrátili ale zbehli ešte do práce," zaklamala som. Každé jedno klamstvo ma zhadzuje dole. Je to preto že si to neviem priznať že sa už nevrátia.

Ahojte,
som tu znovu s touto sériou. Dúfam že sa vám páči. Rozhodne zanechajte vote a aj milý koment. Nesmierne si to vážim.  Nebojte nebude to smutne.

Vaša Dory💕🙈