Zelená poézia /1/

117 31 4
                                    

Pravidlá oceánov


búria sa rieky,

voda uniká.

spravili sme si z nej

slúžiaceho otroka.

z neba padá

smrť plná síry.

sme tu správne?

áno,

toto sme si zaslúžili.

spenené oceány,

plné čiernych pasažierov.

medzi loďami je mier,

už nevidieť úškľabky

kanonierov.

zato morský život stoná

v mukách,

a všetko živé,

chytené je v putách.

nikoho už netrápia,

nádherné krásy Zeme,

kde aký tvor 

prenádherný si drieme.

už aj láska k prírode 

má svoje pravidlá,

prísnejšie ako voľakedy

pirátske plavidlá. 

MOJA MÚZA, HORÍMWhere stories live. Discover now